Simona Šaturová je nositeľkou Ceny Nadácie Charlotty a Waltera Hamelových za vynikajúce spevácke výkony (Lübeck, 2007) a Ceny Thálie za najlepší operný výkon z roku 2001, vyštudovala spev na bratislavskom Konzervatóriu. V operných domoch, na prestížnych festivaloch a koncertných pódiách sa prezentuje zvlášť od roku 2006. K vrcholom posledných sezón patrí spolupráca s Wiener Philharmoniker a Herbertom Blomstedtom, Wiener Symphoniker a Andrésom Orozco-Estradom, turné s Bamberger Symphoniker a Manfredom Honeckom, alebo účinkovanie v Mozart / da Ponte Trilogie ako Donna Anna a Gróf Almaviva v Bruseli. Je pravidelným hosťom v Národnom divadle v Prahe, v Théâtre de la Monnaie v Bruseli, v Aalto Theater Essen, v Oper Frankfurt, v drážďanskej Semperoper, Teatro Colón v Buenos Aires, parížskom Chatelet, v Theater an der Wien, či v aténskej Megaron Mousikis. K jej profilovým rolám patria Donna Anna, Konstanze, Violetta Valéry, Gilda, Lucia, Pamina, Madame Cortese, Adina, Sandrina, Ilia. Koncertovala v Carnegie Hall s Philadelphia Orchestra, v Suntory Hall s NHK Symphony Orchesta Tokyo, na Salzburger Festspiele, na Tanglewood Music Festival, spolupracovala s Wiener Philharmoniker, Boston Symphony Orchestra, Toronto Symphony Orchestra, Münchner Philharmoniker, London Philharmonic Orchestra, Orchestre de Paris, Osaka Symphony, s Izraelskou filharmóniou a i. Pravidelne spolupracuje taktiež s významnými dirigentmi ako napr. H. Blomstedt, Ch. Eschenbach, F. Luisi, Ch. Dutoit, M. Honeck, J. Valčuha, I. Fischer, A. Fischer, J. Hrůša, T. Netopil, S. Cambreling, K. Nagano, Ch. Hogwood. Má tiež bohatú diskografiu. Nahrávala pre firmy Sony/BMG, Orfeo, Supraphon, hänssler classic, Carus Verlag, a i. Roku 2009 získala za sólové CD Haydn Arias ocenenie Editor‘s choice od Gramophone Magazine.
Martin Krajčo je popredný slovenský gitarista, patrí k výrazným osobnostiam slovenskej hudobnej scény. Vyštudoval na bratislavskom Konzervatóriu a Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU. Popri štúdiu sa pravidelne vzdelával na mnohých majstrovských kurzoch pod vedením svetoznámych umelcov ako Costas Cotsiolis, Leo Brouwer, Àlex Garrobé, Hubert Käppel, Zoran Dukić, Jorgos Panetsos, Alberto Walter Salin, Marco Socías, Luise Walker a iní. Jeho úspechy počas štúdia potvrdzujú aj popredné umiestnenia na domácich a medzinárodných súťažiach v Aix-en-Provence, Banskej Bystrici, Bratislave, Kutnej Hore, Sernancelhe a Viedni. Je univerzálnym umelcom, pôsobí ako sólista i komorný hráč. Ako sólista účinkoval s mnohými domácimi i zahraničnými orchestrami: Štátny komorný orchester Žilina (Breiner, Burlas, Rodrigo, Tailleferre), Orquestra do Centro Portugalsko (Villa-Lobos), Cappela Istropolitana (Vivaldi, Brouwer), Musica Cassovia (Vivaldi, Brouwer), I Musici di Teatro (Villa-Lobos) a dirigentmi: Peter Breiner, Oliver Dohnányi, Gabriella de Esteban, Maroš Potokár, Dušan Štefánek a ďalší. V oblasti komornej hry sú jeho aktivity mimoriadne široké. Od roku 1997 je členom Bratislavského gitarového kvarteta (Miloš Slobodník, Yorgos Nousis, Radka Krajčová, Martin Krajčo) a kontinuálne sa venuje duetovej hre s manželkou Radkou Krajčovou. Jeho komornými partnermi sú aj mnohí poprední slovenskí a zahraniční umelci: Emily Van Evera, Tomáš Janošík, Şefika Kutluer, David Maggioni, Petra Noskaiová, Eugen Prochác, Ján Slávik, Rea Slawiski, Pavel Steidl, Matúš Šimko, Juraj Tomka, Miloš Valent, Ondrej Veselý, Peter Vrbinčík, Moyzesovo kvarteto, Mucha Quartet, Spectrum Quartet a ď.). Mnohé z jeho sólových a komorných projektov boli súčasťou významných podujatí (Bratislavské hudobné slávnosti, Epoché – Nová slovenská hudba, Festival Mitte Europa, Forum Gitarre Wien, Gitarový festival Esztergom, Gitarový festival Křivoklát, Gitarový festival Volos, GuitarArt Beograd, I Giardini della Filharmonica Roma, Konvergencie, Musica Nobilis, Prešovské dni klasickej gitary a ď.). Slovenské i svetové premiérové uvedenia diel zahŕňajú kompozície Breinera, Brouwera, Burlasa, Godára, Kráka, Kupkoviča, Malovca, Mertza, Tailleferre a ďalších autorov. Krajčova diskografia obsahuje sólové diela (Moreno Torroba, Tansman, Mompou, Farkas, Brouwer, Bogdanović, Mertz), gitarové duetá (Mertz) a skladby pre gitarové kvarteto (Breiner, Godár, Kupkovič, Malovec, Rossini, Ravel, Brouwer, Dyens, De Falla, Piazzolla a iní). Roku 2021 realizoval spolu s českým gitaristom Pavlom Steidlom nahrávku kompletnej zbierky Kukuk Josepha Kaspara Mertza (Hudobné centrum). Okrem umeleckých aktivít sa dlhodobo venuje aj organizačnej činnosti. Medzi jeho kľúčové projekty patrí Gitarový festival J. K. Mertza (podujatie vedie od roku 2006), (Ne)známa hudba (je zakladajúcim členom OZ Albrechtina roku 2009), Guitarissimo Bratislava (2017 – 2018). Je aktívny aj ako tvorca transkripcií (Brouwer, Byrd, de Falla, Poulenc, Rossini, Stravinskij a ď.) a autor textov (programové bulletiny, booklety CD a ď.). Je priekopníkom hry na historických nástrojoch 19. storočia u nás. Dlhodobo sa zaoberá odkazom bratislavského rodáka J. K. Mertza. Ako docent hry na gitare v súčasnosti pôsobí na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU.
Štefan Bučko absolvoval roku 1981 Divadelnú fakultu VŠMU a hneď po skončení dostal angažmán do Činohry SND, kde pôsobí dodnes. V rokoch 2008 – 2010 stál na čele súboru. Na VŠMU pôsobí ako docent v odbore Teória javiskovej reči a Umelecký prednes. Je víťazom česko-slovenskej súťaže v umeleckom prednese v Poděbradoch z roku 1981 a druhé miesto si odniesol v tom istom roku z medzinárodnej súťaže v Petrohrade (vo vtedajšom Leningrade). So svojím umením prednesu v rôznych recitáloch pochodil skoro celé Slovensko, no zaskvel sa i v Česku, Poľsku, v Mníchove, v Ríme, Londýne, ale aj v Montreale s Adrienou Bartošovou a jej kapelou na Mesiaci slovenskej kultúry roku 2003. Roku 2013 sa predstavil v premiére so Slovenským filharmonickým zborom a orchestrom Slovenskej filharmónie v alternácii so Štátnym komorným orchestrom Žilina v oratóriu Egona Kráka podľa eposu J. Hollého Cirillo-Metodiada a séria ôsmich koncertov vyvrcholila pred 800-členným auditóriom v Église de la Madeleine v Paríži. S veľkým ohlasom sa stretla aj premiéra melodrámy Mareka Piačeka Apolloopera pre recitátora, zbor a trombón v bratislavskej Redute a na festivale Opera Nova 2018 v Prahe na scéne Národného divadla.
program
Joseph Kaspar Mertz
Bardenklänge, op. 13 / Interludiae
Johann Ludwig Uhland
Frühlingsglaube / Jarná viera
Franz Schubert
Im Frühling / Na jar D 882
Frühlingsglaube / Jarná viera D 686
Der Musensohn / Syn múz D 764
Der Jüngling an der Quelle / Mladík pri prameni D 300
Hänflings Liebeswerbung / Stehlíkove pytačky D 552
Joseph Kaspar Mertz
Abendlied / Večerná pieseň
Franz Seraph Ritter von Bruchmann
Im Haine / V lesíku
Franz Schubert
Ins stille Land / V pokojnej krajine D 403
Romanze (Rosamunde) / Romanca D 797
Im Haine / V hájiku D 738
Georg Lübeck
Der Wanderer / Pútnik
Franz Schubert
Wanderers Nachtlied / Nočná pieseň pútnika D 768
An die Nachtigall / Slávikovi D 497
Joseph Kaspar Mertz
Gondoliera – Unruhe / Nepokoj
Franz Schlechta
Fischerweise / Ulovený rybár
Franz Schubert
Auf dem Wasser zu singen / Pieseň na vode D 774
Am See D 746 / Na jazere
Die Forelle / Pstruh D 550
Joseph Kaspar Mertz
Liebeslied / Pieseň lásky
Wilhelm Müller
Der Lindenbaum / Lipa
Franz Schubert
Liebhaber in allen Gestalten / Milenec vo všetkých podobách D 558
Die Rose / Ruža D 745
Die Vögel / Vtáci D 691
Roku 2015 mala premiéru melodráma Pútnici opäť z pera Egona Kráka pre Slovenský filharmonický zbor, Slovenskú filharmóniu v alternácii so Štátnym komorným orchestrom Žilina a dvoch recitátorov na verše štúrovských básnikov. Okrem domácich siení bola žičlivo prijatá 900-členným auditóriom v Paríži v Sále Unesco a takisto i v berlínskom Rotes Rathaus. Roku 2016 dokončil nahrávanie jedného z kľúčových diel svetovej literatúry Danteho Božskej komédie pre Slovenský rozhlas. Roku 2019 opäť na pódiu Slovenskej filharmónie prezentovali s medzinárodne uznávanou organistkou Zuzanou Ferjenčíkovou dielo Chemin de la croix na texty Paula Claudela a hudbu Marcela Dupré. Roku 2021 s ŠKO Žilina bola na festivale Bratislavské hudobné slávnosti uvedená skladba Hviezd nežný svit pre bas, recitátora, violončelo a orchester na poéziu P. O. Hviezdoslava, ktorým vyvrcholil triptych E. Kráka venovaný kľúčovým slovenským básnikom 19. storočia. Roku 2008 Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vzdelanie, vedu a kultúru udelila Štefanovi Bučkovi Cenu Fra Angelica a roku 2013 prijal v Poděbradoch najvyššie česko-slovenské ocenenie Krištáľová ruža za celoživotné majstrovské interpretovanie a šírenie poézie. Roku 2015 dostal cenu Literárneho fondu za postavu Adama v rapsodickej dráme Karola Wojtylu Lúče otcovstva. V oblasti písania poézie je debutantom. Roku 2011 mu vo vydavateľstve Petrus vyšla útla básnická zbierka Tušené ostáva v tieni, ktorá sa vyznačuje zovretosťou tvaru, pevnou formou, výrazovou úspornosťou, no najmä dôrazom na etický rozmer bytia vychádzajúceho priamo z autorovej životnej skúsenosti. Súčasťou knižky je CD s prednesom samotného autora a hudbou Adrieny Bartošovej. Žičlivé prijatie diela u odbornej i laickej verejnosti vyústilo do reedície zbierky roku 2013. Roku 2020 obhájil dizertačnú prácu Umelecký prednes ako proces sebaidentifikácie s básnickým textom, v ktorej zúročil svoje celoživotné poznatky o tomto umeleckom fenoméne stojacom na počiatku ľudských dejín.