Václav Hudeček začal svoju príkladne strmú cestu medzi českú a medzinárodnú interpretačnú elitu v šesťdesiatych rokoch. Už vo veku pätnástich rokov 12. novembra 1967 vystúpil na koncerte v Londýne s Royal Philharmonic Orchestra. O deň neskôr ho počul legendárny David Oistrach, predpovedal mu veľkú budúcnosť a ponúkol mu pedagogickú pomoc. Od roku 1970 až do Oistrachovej smrti roku 1974 bol žiakom tohto veľkého Majstra. Zároveň absolvoval štúdium na pražskej Akadémii múzických umení v triede Václava Snítila. Od svojho londýnskeho debutu vystupoval po celom svete na najprestížnejších pódiách (Carnegie Hall, Royal Festival Hall, Suntory Hall, Osaka Festival Hall, Sydney Opera), s najlepšími svetovými orchestrami (Berliner Philharmoniker, Cleveland Symphony Orchestra, NHK Philharmonic Orchestra, Gewandhaus Leipzig, Moskovská štátna filharmónia a ďalšie), jako aj na svetových festivaloch (Osaka, Salzburg, Istanbul, Perth, Helsinky). K odkazu Davida Oistracha a ďalších velikánov ruskej husľovej školy sa stále hlási. A tak cieľavedomo spolupracuje i dnes s nositeľmi tradícií Oistracha, Kogana a Sitkovetského, ako dokazujú ich spoločné nahrávky. Hudečkovo sympatické vystupovanie a predovšetkým štýl jeho hry spájajúci technickú suverenitu s dojemne tvoreným a emocionálne bohatým tónom a s radosťou, ktorú dokáže nezameniteľným spôsobom prenášať do publika, okúzľuje obecenstvo bez rozdielu veku. Jeho nahrávka Vivaldiho Le quattro stagioni s dirigentom Pavlom Koganom je od roku 1992 stále najúspešnejšou produkciou v Českej republike a interpret za ňu získal zlatú a roku 1997 platinovú platňu. Taktiež za ďalšie svoje nahrávky obdržal interpret zlaté platne. Václav Hudeček sa nevenuje len skladbám starých majstrov, ale rozšiřuje svoje repertoárové spektrum o diela 20. storočia (Janáček, Prokofiev) a skladby súčasných českých autorov (Kymlička, Fišer, Mácha). Systematicky sa stará o pomoc nastupujúcej českej interpretačnej generácii, a to každoročným poriadaním letných husľových kurzov v Luhačoviciach i predstavovaním tých najlepších ako hostí na svojich koncertoch v rámci tradičných vianočných turné alebo na Hudečkom organizovaných Sviatkoch hudby v kostole sv. Šimona a Judu v Prahe. Roku 2007 pri príležitosti štátneho sviatku 28. októbra udelil prezident republiky Václav Klaus V. Hudečkovi vysoké štátne vyznamenánie „Za zásluhy o štát v oblasti kultúry a umenia“. V októbri 2012 prevzal z rúk primátora striebornú medailu hlavného mesta Prahy ako zvláštny prejav úcty a ocenenia umeleckého prínosu a zásluh o rozvoj pražskej kultúrnej scény pri príležitosti jeho životného jubilea. Je držiteľom prestížneho talianskeho vyznamenania, Radu talianskej hviezdy (Cavaliere dell'Ordine della Stella d'Italia), za propagáciu talianskej hudby vo svete.
program
Antonio Vivaldi
Sonáta F dur
Giuseppe Tartini
Sonáta C dur
Joseph-Nicolas-Pancrace-Royer
Le Vertigo
Johann Sebastian Bach
Sonáta G dur pre husle a čembalo BWV 1021
Johann Sebastian Bach
Arioso BWV 156
Giovanni Paisiello
Grand Sonata fantasia
Jan Benda
Grave pre husle a čembalo
František Benda
Sonáta G dur
Martin Hroch absolvoval Konzervatórium P. J. Vejvanovského v Kroměříži v klavírnej triede Vandy Jandovej a čembalovej triede Ivony Křivánkovej a potom pokračoval vo svojich štúdiách na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne, kde študoval hru na klavíri u Aleny Vlasákovej a Jana Jiraského a na čembalo u Barbary Maria Willi. Zaoberá sa autentickou interpretáciou barokovej hudby na obidva nástroje. Svoje vzdelanie si rozšíril v rámci radu majstrovských interpretačných kurzov pod vedením popredných umelcov a pedagógov: A. Vlasáková (ČR), S. Speidel (Nemecko), B. Glemser (Nemecko), A. Delage (Francúzsko), J. B. Christensen (Švajčiarsko), M. Spanyi (Maďarsko), E. M. Pollerus (Rakúsko), M. Burgue (Francúzsko), G. Morini (Taliansko), B. van Oort (Holandsko). V rokoch 2007, 2009, 2011 získal opakovane štipendium Spoločnosti J. Brahmsa v nemeckom Baden-Badene a bol tak pozvaný na prestížne štúdium hudby v Brahmshause. Tu sa taktiež podieľal na nakrúcaní dokumentu o J. Brahmsovi pre japonskú televíziu. Pre francúzsky film stvárnil úlohu kráľovského čembalistu vo filme „Muž, ktorý sa smeje" a zahrál si tak po boku hereckých velikánov ako je G. Depardieu alebo E. Seigner. Roku 2008 sa stal laureátom medzinárodnej súťaže „International Forum – Musical Performance and Pedagogics”. Ako sólista i ako komorný hráč vystupuje s radom orchestrov a komorných ansámblov, napr. Filharmónia Brno, Janáčkova filharmónia, Moravská filharmónia Olomouc, Streicher Akademie Bozen, Filharmónia B. Martinů Zlín, Filharmónia G. Mahlera Jihlava, Janáčkov akademický orchester, Collegium Musicum, Brno Baroque, Brno Contemporary Orchestra, Muisca Minore, Barocco sempre giovanne, Musica Florea. Zaoberá sa sólovou i komornou koncertnou činnosťou. Nahrává na CD, pre rozhlas i televíziu. Je členom londýnskej The British Hapsichord Society (Britská čembalová spoločnosť). Okrem bohatých umeleckých aktivít pôsobí i ako pedagóg a je vyhľadávaným komorným partnerom radu umelcov. V oblasti interpretačnej praxe starej hudby umelecky spolupracuje s Akadémiou starej hudby na Masarykovej univerzite v Brne a pedagogicky pôsobí na Hudobnej fakulte JAMU, kde je tiež vedúcim Katedry organovej a historickej interpretácie. Súčasne zastáva post riaditeľa brnenského Gymnázia P. Křížkovského s umeleckou profiláciou. Roku 2010 sa stal zakladateľom a riaditeľom Medzinárodných interpretačných kurzov Zábřeh, „Hudba v meste J. E. Welzla”, kde šesť rokov viedol čembalovú triedu. Absolvoval postgraduálne štúdium na Universität für Musik und Darstellende Kunst vo Viedni v majstrovskej triede Gordona Charlesa Murrayho a roku 2019 získal doktorský titul na HF JAMU.