Ochtiná
Evanjelický kostol a. v.
Tento kút v doline Štítnického potoka oplýva mnohými zachovanými stredovekými pamiatkami vysokej úrovne. Boli tu zdroje nerastného bohatstva, s tým súvisiace kvalifikované a kultúrne obyvateľstvo, ako aj vplyvní a ambiciózni vlastníci tohto územia, šľachtici Bebekovci, s rodovým sídlom v Plešivci, ktoré leží pri vyústení Štítnického potoka do rieky Slaná. V strednej, kotlinovej časti tohto potoka leží mesto Štítnik i zvučné lokality Koceľovce a Ochtiná. A v niekoľkých ďalších možno ešte stále očakávať objavy umeleckohistorických pokladov.
Kostol v Ochtinej spolu s okolitou zástavbou dýcha starobylosťou. Pred reformáciou bol zasvätený sv. Mikulášovi biskupovi. Steny jeho lode a mohutnej veže sú ešte neskororománske, veža zakončená drevenou maľovanou nadstavbou zvonice a barokovou helmicou harmonických proporcií má dve poschodia s ukážkovými románskymi združenými oknami so stĺpikom a hlavicou. Neskororománsky kostol mal pôvodne svätyňu kvadratického tvaru s rovným zakončením. Údajne v rokoch 1342 – 1347 prestavali svätyňu do gotickej formy s polygonálnym zakončením. Klenba vo svätyni, ktorej rebrá vyrastajú priamo z plochy steny je novšia, z obdobia okolo roku 1400. Má dve polia - krížové za víťazným oblúkom a pole klenby s rebrami opretými do kútov polygónu. Okno vo východnej stene je staršie, kruhové a zachovala sa jeho kamenná kružbová rozeta. Okolo roku 1470 pristavali severnú bočnú loď a zaklenuli ju dvoma poľami hviezdicovej klenby. O tri storočia neskôr zaklenuli loď barokovou klenbou. V kostole je aj pozoruhodné barokové zariadenie – hlavný oltár, kazateľnica a pohrebný štít. Do kostola sme vstúpili gotickým portálom s unikátnym rokokovým dreveným krídlom dverí s baníckym znakom. Okrem veľkoleposti chrámu vypovedá o pôvode istého bohatstva a prosperity obce.
Koncert v interiéri pohľad obohacujú vynikajúce stredoveké nástenné maľby. Pokrývajú steny svätyne, víťazného oblúka, ako aj stenu lode po stranách víťazného oblúka. Vo svätyni sú rozložené v troch pásoch, registroch nad sebou a sledovať ich treba po obvode svätyne zľava doprava. Vyhotovila ich dielňa, ktorá namaľovala aj nástenné obrazy v kostole susednej obce Koceľovce a v presbytériu kostola Rimavskom Brezove.
Niekoľko daností napovedá, že tu v Ochtinej pracovali následne až po skončení prác v Koceľovciach. Datovať ich možno do obdobia okolo roku 1415. V Koceľovciach rozložili výjavy na plochy stien medzi jej architektonické prvky podľa rozmerov obrazov, ako aj podľa významov, na miesta, podľa staršieho taliansko-byzantského kánonu. Tu, v Ochtinej, po skúsenostiach a na základe želania objednávateľa plynú obrazy v pásoch dôsledne podľa poradia udalostí. Kompozičné i obsahové schémy vychádzajú z rovnakých predlôh. Niektoré „najsviežejšie“ v Koceľovciach však už v Ochtinej doplnili a vylepšili dielenským spôsobom. Sú bohatšie na obsah i detaily. Na rozdiel od obrazov v Koceľovciach sa tu lepšie zachovala modelácia tvarov farbami. Možno konštatovať, že „galéria“ stredovekého maliarstva v Ochtinej je bohatým súborom fascinujúcich výjavov, ktoré sa stali vzorom nielen v regióne Gemera a Malohontu.
Tvorcovia malieb v Ochtinej využili plochy stien veľmi rafinovane, prekračujúc priestor stavby. Tak napríklad Príchod Krista do Jeruzalema sledujú postavy zo sprievodu apoštolov aj „za rohom“, ešte na stene víťazného oblúka; stráže u Piláta sú „v priestore“ už na druhej stene víťazného oblúka. (Jeden zo zbrojnošov so znakom dračieho rádu kráľa Žigmunda je pravdepodobne Mikuláš alebo Ján Bebek zo Štítnika). Pozoruhodné sú maľby na stenách za barokovým oltárom. Napríklad umiestnenie výjavu Zajatia Krista, ktorého dej plynie na obraze sprava doľava. Rozkladá sa cez tri steny polygonálneho zakončenia svätyne, kde nachádzame i nábehy klenieb a okno. Príbeh je tak rozdelený na sekvencie – Judášov bozk, napomenutý apoštol Peter vracia meč do pošvy, strážnici uchopujú Krista a strážnici odvádzajú Krista. V tom je ešte v ostení okna na jednej strane slúžka ukazujúca na Petra a veľmi invenčne, na druhej strane ostenia postava apoštola Petra zapierajúceho Krista. Mimochodom slúžka má na sebe šaty módne v nemeckých krajinách po roku 1390. Pod oknom vidíme samostatný obraz Krista Trpiteľa, naznačujúci, že tu niekde bol umiestnený bohostánok. V ostení kruhového okna nachádzame hlavu s troma tvárami, znázorňujúcu Najsvätejšiu Trojicu – symbol, ktorý v tomto regióne Európy nebol použitý ojedinele, ale ani v tomto období už nebol teologicky správny. Na rozdiel od svätyne kostola v Koceľovciach sa v Ochtinej zachovali na podhľadoch klenby medzi rebrami len fragmenty. Dvaja oslavní anjeli, anjeli hrajúci na trúbach a jeden z cirkevných Otcov.
V plnom rozsahu a originalite vidíme na stene víťazného oblúka obraz Posledného súdu. Časť pokračuje za vloženými kútovými piliermi a barokovou klenbou do podkrovia a je komponovaný rovnako ako cykly obrazov vo svätyni - v pásoch. V hornom je vyobrazený Kristus, Najvyšší sudca, v mandorle, nesenej anjelmi. Vľavo i vpravo zas kľačiace postavy prosiace za duše, zrejme Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ. V strednom páse sú vľavo i vpravo symetricky trúbiaci anjeli, zvolávajúci zástup svätých a nižšie je obraz vstávajúcich z hrobov.
Po koncerte si môžeme pozrieť podrobnejšie obrazové scény vo svätyni - v hornom páse cyklus mariánsky – začína Zvestovaním Panne Márií na zadnej strane víťazného oblúka, pokračuje v oblúkoch klenbových výsečí dookola: Navštívenie, Narodenie Ježiška, príchod kráľov k poklone, Poklona troch kráľov, Mária s Ježiškom a príbuznými, Predstavenie Krista v chráme, Korunovanie Panny Márie.
V strednom a dolnom páse vidíme Pašiový cyklus. V strednom – Príchod Krista do Jeruzalema, Posledná večera, Modlitba na Olivovej hore, Petrova obrana a Zajatie Krista. V ostení okna zapierajúci Peter a slúžka, v hornej časti ostenia okna Judášov bozk, v hornej časti okna anjel s dvoma korunami v rukách, Kristus pred Kaifášom, Kristus pred Pilátom. V dolnom pokračovanie – Bičovanie, Korunovanie tŕním, Nesenie kríža, Ukrižovanie a tri Márie, Snímanie z kríža, Bolestný Kristus v hrobe, Bolestná matka (Pieta), Kladenie do hrobu, Zmŕtvychvstanie, Kristus v predpeklí.
Na tieto vážne a dramatické výjavy sa môžeme pozrieť aj so zámerom obdivovania a poučenia sa o reáliách obdobia po roku 1400 – odevy, textílie (krajkou zošívaný obrus na stole), poháre, džbány, sortiment pečiva, zbroj, brnenia.
Kostol je od obdobia okolo roku 1550 evanjelický. I preto sa zachovali pozoruhodné stredoveké nástenné maľby, pretože ich zatreli, a tak uchránili pred zásadnejšími úpravami. Dom Pánov vybavili roku 1724 veľkolepým barokovým oltárom, kazateľnicou, pohrebnými štítmi a epitafmi. Obdivuhodným nápadom bolo, že po reštaurovaní oltára nevrátili do jeho stredu obraz Krista s Martou a Máriou (bol novší) a ponechali priehľad na stredovekú nástennú maľbu. Takže teraz medzi edikulovou stavbou oltára s ranobarokovou ornamentikou, akantovým nadstavcom s medailónom Boha Otca a Ducha svätého, trúbiacimi anjelmi a medzi rezbami postáv apoštolov Petra a Pavla objavíme rám s priehľadom na gotickú nástennú maľbu Ukrižovania Krista. Azda predobraz symbiózy rôznych výtvarných slohov – podobne ako teraz aj s umením hudby.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Martin Babarík
