Rožňava
Katedrála Nanebovzatia Panny Márie
Kostol Nanebovzatia Panny Márie je katedrálou od roku 1776, kedy sa Rožňava stala sídlom nového rímskokatolíckeho biskupstva, odčleneného z ostrihomskej arcidiecézy, ktorým je dodnes. Farský kostol sa stal katedrálnym a mesto je odvtedy charakteristické neskorobarokovou architektúrou. Kostol a jeho architektonické a výtvarné pozoruhodnosti sú pravdaže podstatne staršie.
Toto mesto má v pôvode a charaktere dve podstaty – vyvinulo sa ako stredisko baníctva s vlastníctvom cirkevnej inštitúcie, neskôr sídlom biskupstva. Pôvodne to bola osada okolo farského kostola. Po roku 1250 pribudlo veľké pravidelné štvorstranné námestie, ktoré vypovedá o usadení nemeckých mešťanov, baníkov a banských podnikateľov. Toto rozloženie – pravidelná štruktúra mesta a vedľa sa ocitnuvší areál farského kostola – je typické pre banské mestá (napríklad Banskú Bystricu, Kremnicu, Ľupču na Liptove či Gelnicu).
V bezprostrednom okolí sa ťažilo zlato, striebro a neskôr železo, s povestnou hutníckou výrobou. Základ prosperity tvorila aj poloha mesta na križovatke ciest vedúcich do banských centier v Plešivci, Dobšinej, Moldave a Štítniku. Rožňava bola slobodným mestom aj preto, že sa stala majetkom ostrihomského arcibiskupstva, keď ju roku 1291 získal ostrihomský arcibiskup Lodomir od kráľa Ondreja III. za pomoc v boji proti rakúskemu vojvodovi Albertovi. Po roku 1400 bola Rožňava najbohatším mestom regiónu a neskôr predovšetkým mestom remesiel.
Koncert v tomto sakrálnom priestore nám poskytuje pohľad na jeho mnohoraké priestorové, architektonické a výtvarné pozoruhodnosti. Pribúdali a menili sa v rôznych obdobiach. Z archívnych prameňov vieme, že stredoveký kostol založili roku 1304. Umelecky dominantnou je jeho forma, ktorú nadobudol zásadnou prestavbou a výstavbou po ničivých poškodeniach počas bojových akcií Jana Jiskru - i proti nemu - v rokoch 1459 – 1468. Veľkorysosť novej podoby chrámu ovplyvnil aj Tomáš Bakócz, keď sa roku 1497 stal ostrihomským arcibiskupom (povestný mecenáš umenia italských foriem, obdivovateľ humanizmu v období Mateja Korvína). Pravdaže na vytvorení veľkolepých priestorov chrámu a kaplniek sa podieľali aj cechové a cirkevné spoločenstvá baníckeho mesta Rožňava. Vtedy, rešpektujúc zrejme časť staršej lode a presbytéria vytvorili rozsiahlu polygonálne zakončenú svätyňu a nepravidelné dvojlodie, ktorého severná loď je užšia. Svätyňu zaklenuli neskorogotickou rebrovou sieťovou klenbou. Širšiu z lodí (tú, ktorá je v osi chrámu so svätyňou), zaklenuli klenbou s obrazcom husto zložených šesťramenných hviezdic. Jej podobnosť s klenbami v Banskej Štiavnici, Pukanci i neďalekom Štítniku vypovedá o cestách tvarov architektúry z Bavorska Podunajskou cestou do banských miest na území dnešného Slovenska. Užšiu, severnú loď, prepojenú s hlavnou loďou arkádou na oktogonálnych pilieroch, zaklenuli štyrmi poliami štvorramenných hviezdicových klenieb.V tejto etape, okolo roku 1500, pribudovali postupne aj priestory kaplniek, ktoré boli reprezentáciou baníckych a cirkevných bratstiev.
Na juhozápadnej strane lode kaplnku sv. Anny, patrónky baníkov, ktorá má rovnaký obrazec rebrovej klenby ako kaplnka sv. Anny pri bratislavskom dóme a na severnej strane spoločenstvo baníkov dalo postaviť kaplnku Svätého Kríža, ktorej klenba má tvary jedinečných nápadov majstra Jána z Prešova, ktoré sem odporučil ostrihomský vikár Demetrius de Nyars, známy tým, že objednal v dielni tohto majstra aj zaklenutie kostola vo svojom rodisku, v Ražňanoch. Aj tu, v kaplnke rožňavského chrámu sa rozhodli, že popri tejto bizarnej neskorogotickej architektúre, vytvorí jeden kamenár už celkom renesančný detail – vstupný portál. Možno sám Vincent z Dubrovníka, rovnako ako v ďalších šarišských chrámoch - Ražňanoch, Sabinove, Lipanoch. Tak isto ako tam, v archivolte tohto portálu rožňavskej kaplnky sa nachádza erb stavebníka arcibiskupa Tomáša Bakócza, preto sa neskôr vžilo pomenovanie – Bakóczova kaplnka.
Filigránskou neskorogotickou architektúrou je aj západná empora, podklenutá piatimi poliami hviezdicových (osemramenných) klenieb na pilieroch. Motív pretínania jej rebier poukazuje na ich súvislosti s finesami Majstra Jána z Prešova.
Z tejto veľkolepej neskorogotickej etapy, ktorá sa skončila roku 1516, vidíme na začiatku svätyne jedinečné kamenné pastofórium (vežičkový svätostánok), ktoré dal, ako stojí v unikátnom nápise na troch stranách hlavice jeho sokla, vyhotoviť farár Peter „de Coloa“ roku 1507.
Na stene tejto strany môžeme obdivovať aj jeden z najznámejších neskorogotických obrazov – obraz Metercie – vynikajúce dielo neskorogotickej tabuľovej maľby datované do roku 1513. Pôvodne bolo zrejme súčasťou oltára v kaplnke sv. Anny, patrónky baníkov. Pozoruhodné je aj spojením výjavov evanjeliovej sv. Anny Samotretej a starozákonného príbehu o sne Nabuchodonozora, ktorý opísal prorok Daniel. V prvom pláne sedia sv. Anna a Panna Mária, ktoré pridŕžajú malého Ježiška (tzv. Metercia), v nebi je žehnajúci Boh a pod ním Duch Svätý v podobe holubice. Za nimi, v druhom pláne, nachádzame strom s hrajúcimi anjelmi na konároch, ktorý vo sne upozornili kráľa na poklady v zemi, čo bol motív apokryficky rozvinutý práve v prostredí baníkov a aj preto sú v pozadí motívy z ťažby a spracovania rúd. Lákavé vysvetlenie, že dielo práve preto vzniklo v domácom prostredí, respektíve v niektorej levočskej dielni, bolo dlho témou odborníkov. Ale práve banícka verzia Nabuchodonozorovho sna sa vyskytuje len v Sasku. Už roku 1955 historička umenia Alžbeta Güntherová-Mayerová porovnávala túto tabuľu s oltárnymi obrazmi z dielne Hansa Hesseho v saskom Annabergu, ktoré malo v stredoveku s Rožňavou kontakty. Nevylúčilo to ani detailné porovnávanie rukopisu, ktoré roku 1990 publikovala reštaurátorka rožňavskej tabule Anna Svetková a najnovšie historik umenia Martin Šugár.
Vnútorné zariadenie kostola je výsledkom úprav po roku 1776, keď po zriadení nového biskupstva sa farský kostol stal katedrálou. Hlavný oltár, kazateľnicu a stallá kanonikov vytvorili v tunajšej dielni sochára Jozefa Godeho (syn bratislavského sochára Ľudovíta Godeho, ktorý bol spolupracovníkom a pokračovateľom Georga Raphaela Donnera). Centrálny obraz v hlavnom oltári – kópia Tizianovho Nanebovzatia Panny Márie – je novší. V katedrále sú aj pozoruhodné oltáre z obdobia klasicizmu. Roku 1836 vytvorili oltár s relikviou mučeníka sv. Neita, ktorému je zasvätená bývalá kaplnka sv. Anny. Podľa projektu rožňavského staviteľa Jána Mayera vybudovali aj dnešnú vežu.
Pri oprave roku 1930 (medzi inými úpravami) presunuli južný neskorogotický vstupný portál „košického typu“ na novú predstavanú južnú predsieň. Len jeho preskúmanie môže doložiť mieru autentického rozsahu inšpiráciami architektúry dielne košického dómu.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Martin Babarík
