Lučenec
Synagóga
Synagóga v Lučenci je fascinujúco monumentálna stavba. A po jej postavení, kedy stáli v bezprostrednom okolí neveľké domy predmestského typu, pôsobila iste ešte monumentálnejšie. Taký je zákon vnímania architektúry pri kontrastoch mierky.
Prichádzajúc k nej od severozápadu, teda od parkoviska, treba odporučiť aj krátku prechádzku na východnú stranu synagógy. Popri ceste tam areál lemuje exteriérová inštalácia (Lučenecký dekalóg), trvalá časť nedávnej výstavy „Rebirth – Znovuzrodenie“, od významnej sochárky Jaroslavy Šickovej-Fabrici. Ide o desať vyradených betónových oporných panelov, na ktorých je nainštalovaných desať Božích prikázaní ako pripomenutie zruinovaných základov etiky a morálky dnešného človeka. Nepotrebné betóny sa znovu zrodili do novej výzvy, sochárske tabule na nich s prikázaniami tu provokujú k zamysleniam, reflexii žitia našich hodnôt.
Neologickú synagógu postavili v rokoch 1924 – 1925 na mieste schátralej, ktorá bola z roku 1863. Zámer ešte spred prvej svetovej vojny realizovali podľa projektu architekta Lipóta (Leopolda) Baumhorna, ktorý bol ešte pred koncom 19. storočia autorom synagóg v mnohých mestách Uhorska. Tam, ako mnohí iní, projektoval v registri byzantsko-orientálnych architektonických znakov (celková koncepcia hmôt, fasády, detaily). Projekt pre Lučenec bol jeho posledný a aktuálne použil mnohé z viedenskej secesie jedinečného architekta Otto Wagnera – geometrické tvary členenia stien fasád i stien kupoly, motív malých kupoliek na sokloch po okrajoch ukončenia fasád, trojokná v oblúkoch, delenia v oknách a ďalšie. (Podobné sú strechy na budove Filozofickej fakulty v Bratislave, ktorú projektoval viedenský vojenský architekt Jozef Rittner 1909). Konštrukcia synagógy v Lučenci (ako väčšiny v tom období) je už železobetónová.
Lučenecká synagóga má štvorcový pôdorys. Vstupná, západná strana má po stranách nárožné rizality so schodiskami. Medzi nimi je vstupná predsieň (puliš), z ktorej sa vstupuje do hlavného priestoru a do schodísk na empory na podlaží, ktoré boli vyhradené ženám (ezrat hašim).
Na východnej strane celý kubus predlžuje päťboká apsida v strednej osi a menšie nárožné apsidy s ďalšími schodiskami. Hlavnej modlitebnej sále dominujú štyri štíhle piliere so secesnými hlavicami, ktoré nesú na poschodí bočné tribúny pre ženy a klenbové pásy nad celým priestorom. Tie nesú dominantnú centrálnu kupolu na pendantívoch a bočné klenby. Východná stena tohto priestoru (mizrach) bola kulisou svätostánku (Aron-ha-kodeš), kde boli uložené zvitky Tóry.Po roku 1948 postihol túto synagógu rovnaký osud ako všetky tieto chrámy na Slovensku – vyrabovanie interiéru, sklad, chátranie, plány na zbúranie. Po mnohých peripetiách (aj nádejných okolo 1995, 2010) a úradných zdržaniach, sa konečne roku 2015 začala rekonštrukcia. Pamiatkovým a tvorivým projektovým zámerom bol rešpekt k rozsahu zachovaných prvkov, doplnenie neutrálnych novotvarov – sklo, biela monochrómnosť, náznaková farebnosť okenných výplní – ktoré umocnili krásu stavby, novú vrstvu súčasnej krásy a mnohofunkčné využitie pre koncerty, výstavy a iné podujatia. Projektanti boli v stálom dialógu s pamiatkármi a výtvarníkmi. Na koncert do synagógy sme vstúpili na západnej strane efektným novorománskym portálom v strede medzi menšími portálmi („katedrálna koncepcia“). Vo vstupnom priestore si všimneme veľký modrý paraván s umelecky stvárneným symbolom znovuzrodenia – bájny vták Fénix – dielo výtvarníčky Slávky Prevendarčíkovej. Jej dielo pokračuje aj na troch dverách zo skla vedúcich do hlavnej sály. Na nich sú jemné leptané motívy krídel vtáka Fénixa a kovové madlá v siluete menory. Na paraváne nacádzame citát žalmu a mená najdôležitejších osobností výstavby i rekonštrukcie: výstavba 1925 – starosta mesta Lučenec Károly Belansky, predseda Židovskej náboženskej obce v Lučenci Férenc Oppenheimer, rabín Béla Vajda, architekt Lipót Baumhorn, staviteľ Sándor Schmidl. Rekonštrukcia Synagógy roku 2015 – primátorka Alexandra Pivková, architektonický návrh obnovy Proart Zsolt Papp, stavebné práce firma Kolek s r.o. Milan Mrva, reštaurátorský dohľad Miroslav Janšto, štátny pamiatkový dohľad Andrea Moravčíková. Po schodisku sa dostaneme na horné tribúny. V ich zadnej časti je neveľké, ale mimoriadne pozoruhodné múzeum prezentujúce pamiatky na niekdajšiu židovskú komunitu v meste a dokumenty z minulosti stavby tejto synagógy. Hlavná sála nás ohúri svojou veľkosťou a rôznosťou priestorovosti. Piliere, ktoré nesú priestranné empory na troch stranách a nad tým veľkú kupolu v strede i klenby nad emporami vytvárajú dokonale presvetlené trojlodie. Okrem pocitu harmónie to prispieva aj k vynikajúcej akustike, ktorú vyhodnotili aj exaktné merania u ostatných realizovaných synagóg od Baumhorna (Nitra, Liptovský Mikuláš). Prirodzene sa nám tu dvíha pohľad dohora na dominujúcu centrálnu kupolu na pendantívoch. Tu, do interiéru, sa prejavuje preskleneným svetlíkom s farebnými sklami, ktoré vytvárajú nielen svetelno-estetický efekt, ale aj obraz idey dramatického nekonečna. Ich tvorcom bol známy mladý umelec Zoltán Krizsán z Budapešti, ktorý pracuje striedavo aj v Spojených štátoch a vytvoril ich ušľachtilou technológiou, na vývoji ktorej sa podieľal. Kruhu kupoly zodpovedá na terazzovej podlahe ružicový obrazec kombinácie kruhu a štvorcov. Pripomína tiež, že toto bolo centrálne miesto synagógy, kde bola vyvýšená Bima (honosný čítací pult), na ktorom sa čítala Tóra. Čelnú stenu svätostánku tvorila aj tu architektonicky najdokonalejšia architektúra a bola vytvorená (podľa predpisov) z najušľachtilejších materiálov. Preto sa po roku 1948 stala predmetom vykradnutia. Hoci prvky z nej (stĺpiky, hlavice, rímsy) sú na známom mieste, projektanti a výtvarníci sa podujali na súčasné pripomenutie a vyjadrenie najsakrálnejšej časti chrámu. Výsledok je vynikajúci. Náznakovú architektúru dopovedávajú vrstvené sklá. Otvor stánku Tóry a postranné vstupy tvoria abstraktné farebné štruktúry reliéfneho skla. Navrhli a zhotovili ich výtvarníci sklári Katarína a Igor Valuškovci z Kremnice. Ich dielom sú aj farebné sklá všetkých okien. Sú tieňované od tmavej modrej, cez zelenú, žltú až k vrcholu červenej. Naznačujú tak pôvodnú farebnosť, ktorá sa nezachovala. Optický výsledok a dojem v interiéri je tak pomerne autentický.Hlavný priestor sezónne zaplňujú pozoruhodné výstavy. Jeden exponát, súčasné umelecké dielo, je tu však stabilne. Monumentálne dielo „Memento“. Je to veľká priestorová vitrína zo skla zaplnená kamienkami. Výtvarník Peter Kalmus zozbieral 70-tisíc kameňov a 20 rokov ich každý deň obaľoval mosadzným drôtom. Dielo takýmto spôsobom pripomína a vzdáva úctu obetiam holokaustu zo Slovenska. Mementom tohto tragického osudu je aj táto synagóga. Kultúrne podujatia v nej možno vnímať aj ako vzdanie úcty ľuďom, ktorí kedysi z Lučenca odišli a nemali to šťastie, aby sa sem vrátili...
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Radovan Vojenčák
