Rimavské Brezovo
Evanjelický kostol a. v.
Kostol v Rimavskom Brezove nás privítal neprehliadnuteľnou vežou s novogotickým zastrešením inšpirovaným stavbami v Sedmohradsku, aké koncom 19. storočia často navrhovali uhorskí stavitelia aj na objektoch na území dnešného Slovenska. Tá v Rimavskom Brezove je z roku 1893.
Vtedy do dnešnej veľkosti radikálne prestavali najmä loď chrámu. Po vstupe na koncert však skoro zbadáme, že z gotickej stavby ponechali severnú stenu lode, východnú stenu s lomeným víťazným oblúkom a pôvodnou svätyňou za ním. Je pravouhlá s rovným zakončením na východnej strane, zaklenutá krížovou rebrovou klenbou. Chystali sa ju odstrániť, ale odkryli v nej pozoruhodné stredoveké nástenné maľby. Stala sa bočným priestorom. Vtedajší spôsob reštaurovania a zvýraznenia obrysov postáv mrzel odborníkov, ale roku 2012 ich vysoko kvalifikovane obnovili reštaurátori Miroslav Janšto a Rudolf Boroš. Popri tom odkryli aj dovtedy skrytý obraz postáv prichádzajúcich k Obetovaniu Ježiška v chráme, dolnú časť malieb medailónov s polpostavami prorokov, iluzívny záves a pôvodnú kamennú podlahu. Za tento objav a reštaurovanie obdržal tunajší Cirkevný zbor ECAV prestížnu cenu Fénix 2012. Aj s pomocou tejto ceny pokračovali práce aj v lodi. Tak môžeme dnes obdivovať ďalšie unikátne stredoveké maľby aj tu.
Práve tieto fragmenty v lodi vypovedajú o viacerých vrstvách života kostola s obrazovými scénami. Najstaršie sú okrúhle konsekračné kríže. Patria k obdobiu výstavby a posvätenia okolo roku 1300. Kostol bol obvyklej formy – pravouhlá loď s dreveným trámovým stropom s kvadratickou svätyňou na východnej strane. Jeho patrocínium bolo „Narodenie Panny Márie Kráľovnej Anjelov“. Toto výnimočné zasvätenie (myslené ako narodenie pre Nebo) vysvetľuje aj obsah a usporiadanie malieb vo svätyni. Tie sú z obdobia okolo roku 1420 a pozrieme si ich pred alebo po koncerte.V lodi sú však ešte niektoré časti malieb z obdobia okolo roku 1350. Je to výrazný obraz vľavo na severnej stene. Na ňom pekná žena prelieva nápoj (vodu?) z jedného krčaha do druhého. Oba krčahy sú honosné. Obklopujú ju diabli, sú tam aj drevené kade, v ktorých mučia odsúdených. Pálením i smädom. A provokácia nápojom utrpenie zvyšuje. Inak ojedinelú, ale takmer rovnakú scénu poznáme zatiaľ z gotických nástenných malieb vo vzdialených Liptovských Sliačoch. Tam v tomto registri (za novším pilierom) pokračuje výjav ako sv. Alžbeta sýti a napája chorých chudobných. Teda protiklad trápenia a dobročinnosti. Obrazu v Rimavskom Brezove chýbajú súvislosti v ostatných nezachovaných výjavoch. Historik umenia Peter Megyeši preskúmal výtvarné pamiatky s takýmto obsahom a publikoval možnosti jeho interpretácie.
Obraz prelievania nápoja ženou medzi diablami ich ponúka viacero. Od možnosti, že je to časť moralít – necností (nemierne pitie alkoholu ako produktu pekla), až po príklady zakomponované do udalostí Posledného súdu. Dokonca aj v ikonách. Vtedy ide o týranie odsúdených pekelným ohňom a smädom. Téma Posledného súdu býva takmer vždy zobrazená na stenách lodí stredovekých kostolov v našom regióne. Tu bola v období okolo roku 1350 tiež. Jej ďalší fragment je na zvyšku južnej steny oproti. Je tu ľavá časť výjavu, ako sv. Michal archanjel váži duše. Na fragmente sedí v miske váh postava vyvažujúca svoje pozitíva chlebom ako symbolom dobra.
Ďalšie viditeľné obrazy na severnej stene patria novšej vrstve okolo roku 1380. Je tu v jednom orámovaní (zrejme votívny obraz ?) časť Pašií: Kristus nesúci kríž a Ukrižovanie. Takmer zhodný s takouto maľbou v neďalekých Kyjaticiach. Pred časťou je barokový oltár a sú tu aj fragmenty ďalších malieb.
Na stene lode vpravo sa nachádza pôvodne východná stena s víťazným oblúkom do pôvodnej svätyne s niekoľkými dobre i horšie poznateľnými maľbami. Sú už štvrtou vrstvou, ktorú možno datovať do obdobia okolo roku 1450. Vidíme výjavy Zvestovania, Matky Márie a obraz sv. Bartolomeja. Niektoré časti vypovedajú o slabších kvalitách maliara, jeho vzorníka i nekoncepčných požiadavkách objednávateľa. Nápadnou je insitné a zhodné zobrazenie Boha-Otca i Krista-Najvyššieho sudcu, ako aj postavy sv. Bartolomeja (hoci najlepšie zachovanej maľby).
Centrálne nad víťazným oblúkom sa rozkladá výjav Zvestovania Panne Márii. Vpravo archanjel Gabriel oznamuje túto zvesť Márii, ktorá je na ľavej strane. Počatie predstavuje holubica, symbol Ducha Svätého. V strede je Boh-Otec v medailóne ako iniciátor poslania Syna na svet do lona pozemskej panny (v blízkom Kraskove je „správnejšie“ na obláčiku). Plod malého Ježiška putuje v podobe malého dieťaťa. Za Máriou vľavo sa nachádzajú postavy súvisiace s jej príbehom, avšak z fragmentu ťažko interpretovateľné.
Na pravej strane je Kristus-Najvyšší sudca v mandorle, ku ktorému kráča umučený apoštol sv. Bartolomej, nesúci svoju kožu – symbol jeho umučenia. Pod ním vidíme neúplne zachovaný výjav jeho mučenia, viditeľné sú len martýrove nohy. Naviac tu však dokombinoval postavu kráľa s korunou na hlave (formou podobnej postavy Krista-kráľa z obrazu „Volto Santo di Lucca“), ktorý mučenie sleduje. Azda už len objednávateľ by vedel, či ide o arménskeho kráľa Polimusa, ktorému svätec vyliečil dcéru, alebo jeho brata Astyagesa, ktorý dal apoštola uväzniť a mučiť.
Na ľavej strane je umiestnený obraz Madony – Matky Márie s dieťaťom Ježiškom. Na hlave má korunu a nad ňou dvaja anjeli rozprestierajú plášť, pričom je obklopená sväticami. Ide teda o Pannu Máriu Kráľovnú anjelov a všetkých svätíc.
Veľkým zážitkom zo skutočne hodnotných stredovekých nástenných malieb je prehliadka pôvodného kvadratického presbytéria. Zostúpime do neho na úroveň pôvodnej kamennej dlažby. I jej nález, reštaurovanie a prezentovanie, bolo súčasťou spomenutého ocenenia roku 2012. Presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou a výseče podhľadov klenby pokrývajú maľby s tradičným obsahom. Jedinečne zhustené, pretože tu v brezovskom kostolíku je v malej svätyni k dispozícii len jedno pole klenby a na čelnej výseči je v medailóne Kristus-Vládca Sveta „Maiestas Domini“ a symboly evanjelistov Jána a Marka. Oproti pri stene víťazného oblúka nájdeme symboly i postavy evanjelistov Lukáša a Matúša. Výseče po stranách patria postavám štyroch Učiteľov cirkvi (Cirkevní Otcovia) za pultami – Hieroným, Augustín, Gregor a Ambróz. Ich identitu hlásajú anjeli s nápisovými páskami.
Pozoruhodné maľby nachádzame na stenách - vyjadrujú spomenuté zasvätenie kostola „Narodenia Panny Márie Kráľovnej Anjelov“. Na stene vpravo je na čele pod klenbou Obetovanie Ježiška v chráme. Pod ním zvláštny príchod s Ježiškom do chrámu. Dieťa nesie Matka Mária a obetné dary (holúbky a peniaz) nesú tiež ženy. Je to nezvyčajné obsahom – mala tu byť postava ženícha Jozefa s peniazom, obetné holúbky obvykle nesie Mária. Maliar zrejme z predlohy s viacerými postavami použil len časť (v talianskej maľbe tohto obdobia sú v kompozícii Obetovania Pána aj ďalšie postavy – Jozef, prorok Simeon, prorokyňa Anna, kňaz). Kompozične vynikajúci obraz Snímania z Kríža vpravo je takmer zhodný s maľbou v Koceľovciach. A na čelnej stene pod klenbou výjav Zvestovania dávno porušený pri zväčšovaní okna. V registri podtým vidíme obraz príchodu a Poklony troch kráľov. Najdôležitejšie výjavy nájdeme na stene vľavo - rozsiahlu scénu Zosnutia Panny Márie so všetkými apoštolmi okolo nej a nad ňou pod klenbou obraz prijatia duše Matky Panny Márie synom Ježišom Kristom v mandorle nesenej anjelmi na nebesiach.
V obci sú aj ďalšie pamiatky, dokladajúce niekdajší význam Rimavského Brezova. Baroková budova Župného domu zo 17. storočia pripomínajúca zhromaždenia politickej reprezentácie Malohontskej župy až do jej spojenia s Gemerskou župou roku 1786. Ďalšia budova z roku 1808 bola sídlom železiarskych podnikateľov, od roku 1852 významnej spojenej Rimavsko-Muránskej železiarskej spoločnosti.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Martin Babarík
