Plešivec
Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi
Zážitok z hudby vnímame tentoraz v interiéri kostola, ktorý je už štyristo rokov miestom liturgie reformovanej (kalvínskej) cirkvi. Jeho priestorové usporiadanie – pravouhlá sieň lode a jej užšie pokračovanie niekdajšej svätyne s polygonálnym zakončením prezrádza staršiu dispozíciu, prispôsobenú kalvínskym službám Božím, zhromaždeniu veriacich. Skromné vybavenie kostola je zámerom vierouky tejto cirkvi, pričom stredobodom je kazateľnica umiestnená na zalomení lode a užšieho priestoru. V strede nájdeme aj obradový stôl k príprave Večere Pánovej a v závere (bývalej svätyne) emporu a na nej veľký organ, väčšia empora je na opačnej strane lode. Lavice pre veriacich sú orientované ku kazateľnici a obradovému stolu.
Zvuková strieška kazateľnice je peknou ukážkou slohu neskorého baroka so symbolom Kristovej obety na vrchole (pelikán kŕmi mláďa vlastnou krvou). Organ dodal roku 1877 známy majster Mátyás Czarák z Czeglédu. Súčasná veľká empora v celej šírke zadnej časti lode je ukážkou solídnej tesárskej konštrukcie s rezbárskou ornamentikou povrazca, pletenca a roziet. Čelo jej zábradlia tvoria kazety s maľovanými ornamentmi. Na strednej vidíme erb mesta s pamätnou pripomienkou roku dokončenia zásadnej prestavby kostola – 1629. Nad pásom kaziet je madlo s plastickým geometrickým pletencom a pod ním, v celej dĺžke latinský nápis citujúci slová evanjelistu Matúša („Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi“), ďalej žalmu z biblie („Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce“) a napokon informácia („Postavený v čase kurátorov Tomáša Literáta a Johany Gy roku Pána Krista 1629 novembra dňa 16. vyhotovil Tom Mo“). Emporu upravili roku 1940, kedy odstránili časť jej podlahy v snahe odkryť priehľad na mohutný gotický portál do kaplnky. Podložili ju, pretože objavili a obnovili pôvodnú úroveň dlažby (šesťhranné dlaždice). Forma oblúkovej konštrukcie a vyrezávané ornamenty nemajú v regióne obdobu. Pripomínajú novodobé tvaroslovie obdobia maďarskej secesie, kedy sa projektanti inšpirovali architektúrou Sedmohradska.
Rovnako skromná je aj architektúra interiéru. Steny architektonizujú iluzívne namaľované pilastre s kompozitnými hlavicami. Nesú (iluzívne) kladie s dvojitými konzolami klasicistického jozefínskeho typu. Tie podopierajú fabión rovného stropu. Na ňom sa v lodi nachádza v strede namaľovaný veľký kruhový medailón s ornamentmi a listovou rozetou. V strede rovného stropu nad stolom obradu je menší kruhový medailón s ornamentmi a kalichom a pri ňom odkaz na vetu z Jánovho evanjelia – „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“Neprehliadnuteľná a mimoriadne významná je stredoveká minulosť kostola. Patrí k prvej vizuálnej informácii pri našom príchode k areálu stavieb. Osloví nás výrazná gotická architektúra svätyne, hmota lode a prekvapujúca gotická stavba veľkorysej kaplnky priliehajúcej k severnej strane lode. Na vonkajšej južnej fasáde gotickej svätyne zbadáme jedinečné stredoveké maľby postáv svätých kráľov – Štefana a Ladislava – v zbroji. Nedávno zreštaurované vonkajšie steny a okná gotickej svätyne s kružbami vo vrchole (donedávna boli skryté v murive) vypovedajú, že tu prebieha zásadný výskum a reštaurovanie. Do areálu patrí aj neskorobaroková veža zvonice z roku 1807, ktorá je takmer zhodná s vežou katedrálneho kostola v Rožňave od významného architekta „gemerského klasicizmu“ Jána Mayera. Pôvodné zasvätenie kostola bolo sv. Jurajovi. Na mieste staršieho kostola ho po roku 1320 dali postaviť príslušníci plešiveckej vetvy rodu Bebekovcov. Bezprostredne pri ňom budovali vtedy aj svoj nížinný (vodný) hrad, ktorý bol sídlom panstva. Dôležitým dokumentom je žiadosť o pápežské povolenie konať stodňový odpust pre vybudovaný kostol sv. Juraja v Plešivci, ktorú roku 1345 podal Juraj Bebek. Do veľkorysej lode s rovným dreveným stropom sa za víťazným oblúkom otvárala polygonálne zakončená svätyňa (tri strany šesťuholníka). Na základe nálezov nábehov rebier na stenách tejto svätyne vieme rekonštruovať obrazec klenby. V jej stenách sú dnes rekonštruované a reštaurované okná tejto fázy výstavby. Dokonca dostali sklenené „terčíkové“ výplne potvrdené nálezmi. Po dokončení stavebnej etapy dal Juraj Bebek s malým časovým odstupom – teda okolo roku 1370 - vymaľovať vnútorné steny kostola. Ich súčasné odkrývanie a reštaurovanie je jedným z najfascinujúcejších počinov v poznaní stredovekej kultúry nielen v regióne Gemera, ale strednej Európy vôbec. Pracujú na nich majstri reštaurátori – Peter Koreň a Juraj Gregorek.Stavebný vývoj kostola potom pokračoval tesne po roku 1400. Vtedy zaklenuli loď, pravdepodobne na stredové piliere, teda vytvorili dvojlodie. Jednu z polvalcových prípor rebrovej klenby vidno ešte na severnej stene lode. K severnej strane lode pristavali neskorogotickú pohrebnú kaplnku. Idea prístavby rodových pohrebných kaplniek bola vtedy častá v rakúskom Podunajsku, u nás v Bratislave, neskôr aj na Spiši. Jej postavenie bolo už zámerom Jurajovho synovca – Ladislava Bebeka a jeho syna Jána. Kaplnka je pravouhlá, zaklenutá dvoma poľami krížovej rebrovej klenby. Vzácne sa v nej zachovali polvalcové prípory s nábehmi rebier, rebrá prístenných oblúkov klenby, trojdielne gotické okná s úžasnými pôvodnými kružbami, dvojdielne kamenné sedílie s oslími oblúkmi. Možno hovoriť o tvarosloví obdobia kráľa Žigmunda. Je tu aj mramorová náhrobná platňa Ladislava Bebeka (†1403), ktorú sem preniesli zo steny svätyne kostola roku 1941. Prekvapujúcim dielom je mohutný vstupný portál do tejto kaplnky v severnej vnútornej stene lode kostola. Nepochybne ide o variáciu architektúry portálov dielne košického dómu s typickým vrstvením plánov – medzi prístennými piliermi zakončenými fiálami sa nachádza sedlový portál otvoru, rám s lomeným oblúkom a nad tým prevýšený lomený oblúk nasadený na sedlové nábehy. Portálov takejto architektúry je v regiónoch okolo Košíc aj viac. O storočie neskôr sa krajina dostala do situácie postupujúceho osmanského nebezpečenstva. Aj kostol sa musel meniť na stavbu obranného charakteru. Reštaurovanie odkrylo vo svätyni jednu zo strieľní. Napokon roku 1558 napadli Turci Plešivec, hrad zbúrali, zničili a vypálili aj kostol, ktorý potom stál šesťdesiat rokov v stave ruiny bez strechy, so zrútenými klenbami. Plešivec sa pred rokom 1600 stal protestantským a reformovaní veriaci začali po roku 1617 opravovať ruinu starého kostola. Loď, bývalú svätyňu i kaplnku prestavili na sieň s rovným dreveným stropom, pričom neobnovili už takmer polovicu pôvodnej dĺžky lode, ale zdevastované steny omietli. Do záveru svätyne a skrátenej lode vstavali drevené empory. Vnútorné vybavenie sa iste nelíšilo od súčasnosti. Kostol v Plešivci sa stále viac stáva kultúrno-historickým pojmom, najmä vďaka nálezom a postupnému reštaurovaniu stredovekých nástenných malieb – pravých fresiek. Doterajšie čiastkové odkryvy (od roku 1977) už umožnili niektoré interpretácie. Súčasný výskum odkrýva takmer všetky nálezové možnosti (vo svätyni úplne) a tak identifikácia ikonografie obrazov bude zrejme definitívna. Reštaurátori konzerváciou a citlivou vedecko-výtvarnou retušou postupne sprístupňujú vnem obsahov, dejov i výtvarnej kvality malieb. Straty, ktoré postihli vrstvy s maľbami medzi rokmi 1558 až 1629, kedy boli ruiny vystavené desiatky rokov všetkým štádiám počasia, sú však už nenahraditeľné. Väčšina výjavov je čitateľná z fragmentov. Vo svätyni pokrývali maľby tradične všetky steny. Obrazy zobrazovali príbeh kristologický. Obvyklé bolo rozdelenie do pásov (registrov) - tu do štyroch. Výjavy chronologicky začínali v hornom, pokračovali v páse pod ním (tretí od podlahy) a potom v nižšom. Dolný pás aj tu v Plešivci pokrýval maľovaný záves striedaný s motívom kaziet a konzol. Na stenách polygonálneho záveru a jednou osou okna na južnej stene je medzi oknami dvadsaťštyri postáv svätcov a svätíc v troch radách nad sebou. Cyklus začína na severnej stene. Pod rovným stropom sa zachovala dolná časť výjavu Zvestovania. Bol na stene v oblúkovom čele klenby, ktorého pôvodná výška s klenbou neexistuje. Ďalej, pod druhým poľom klenby vidíme fragment výjavu Narodenia. Na pravej strane svätyne, teda na južnej stene sa pod stropom nezachovala žiadna dolná časť výjavu, ktorý bol na stene medzi nábehmi rebier klenby. Kristologický cyklus pokračuje nižšie, na severnej stene. Je tu scéna Predstavenia Ježiška v chráme, potom Krst Krista a tretím je scéna Príchodu Krista do Jeruzalema. Na pravej južnej stene sú dva obrazy (stena je o os s gotickým oknom kratšia) – Posledná večera (porušená aj novším oknom) a Umývanie nôh apoštolom (donedávna považovaná za Poslednú večeru). Vľavo na severnej stene (v druhom páse nad podlahou) vidíme scénu zajatia Krista v Getsemanskej záhrade. Nasleduje vyobrazenie Kristus pred Pilátom a po ňom Bičovanie Krista. Na pravej strane nájdeme dva výjavy – Nesenie kríža a Ukrižovanie. Zatiaľ sú návštevníkom v zreštaurovanom stave viditeľné štyri obrazy na ľavej severnej stene lode – Zvestovanie, Predstavenie Ježiška v chráme, Krst Krista a dolu Zajatie Krista v Getsemanskej záhrade a Kristus pred Pilátom. Pravdaže, po historicky známom osude stavby sa podarilo zreštaurovať len zachované fragmenty. Aj tie však vypovedajú o ich vysokej kvalite a vzácnosti. Sľubné nálezy malieb nachádzame aj na severnej stene lode. Zatiaľ reštaurátori zafixovali postavy svätíc – Alžbeta Uhorská, Helena a zrejme Dorota. V páse pod nimi sa nachádzajú fragmenty výjavu Smrti Panny Márie a Korunovanie Panny Márie. Celkom hore je zvyšok figurálnej scény, ktorá bola v čele klenby lode. Teda je to maľba novšia (okolo roku 1400). Nástenné maľby v Plešivci vytvorené u nás zriedkavou technikou pravej fresco (len v Ostrihome a Sazdiciach) sú svojou fragmentárnosťou i kvalitou výzvou pre bádateľov a ešte náročnou cestou reštaurovania. Kultivovaný návštevník však tiež jasne vidí ich giottovské formy a štýl. Ich objednávateľ - Juraj Bebek bol viackrát v Itálii, ostatný raz (1375) dlhšie znovu v Padove ako diplomat kráľa. Iste bol fascinovaný (ako väčšina maliarov po Giottovi) freskami na stenách kaplnky Scrovegniovcov. Pozvaní maliari prišli zrejme z Itálie. Niektoré výjavy v Plešivci – Zajatie Krista, Posledná večera, Umývanie nôh apoštolom – sú kompozične takmer zhodné s obrazmi v jedinečnej padovskej kaplnke.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Martin Babarík
