Štítnik
Evanjelický kostol a. v.
Dispozíciu tohto mestečka určilo v jeho počiatku trhové, čiastočne šošovkovité námestie okolo diaľkovej cesty a na južnom okraji areál stredovekého vodného hradu. Jeho obyvateľmi boli baníci a majiteľmi Bebekovci. Vetva rodu, ktorá tu mala sídlo od roku 1243, začala používať prímenie podľa mesta – Csetneky. Už vtedy sa tu spomína ich baňa na železnú rudu a prvenstvo v Uhorsku má aj zmienka z roku 1344 o hámri poháňanom vodným kolesom. Roku 1328 dostal Štítnik od panovníka Karola Róberta výsady podľa krupinského práva. Popri remeslách bola výroba železa v Štítnických peciach a hámroch spolu s výrobou povestných sečných zbraní a štítov, neskôr strelných zbraní, najpovestnejším znakom mesta až do konca 19. storočia. Zlatým vekom bolo obdobie po roku 1833, kedy tunajšie hutnícke podniky vytvorili spoločnosť „Štítnická Concordia“. Výroba nástrojov a strojov mala úspech po celej krajine. Vtedy sa v Štítniku intenzívne pestovala kultúra a vzdelanosť.
A tak sem, do Štítnika, patrí aj dnešný koncert. Zážitok z neho umocňuje priestor trojloďového bazilikálneho chrámu s najrozsiahlejším zachovaným súborom stredovekých nástenných malieb na území Slovenska. Pôvodne bol zasvätený Blahoslavenej Panne Márii. Od polovice 16. storočia je evanjelický.
Zvyškom jeho najstaršej architektúry z obdobia okolo roku 1270 je zrejme sakristia s dvoma poľami krížovej klenby. Kostol sa rozrástol po roku 1328, kedy toto sídlo šľachticov Bebekovcov (zo Štítnika – Csetnekiovcov) dostalo aj krupinské mestské práva. Vtedy prestavali loď do dnešnej podoby krátkeho bazilikálneho trojlodia a jeho bočné lode zaklenuli každú dvoma krížovými rebrovými klenbami. A na južnej strane je (dnes zamurovaný) veľký vstupný portál. Okolo roku 1380 prebudovali svätyňu na dnešný dlhý, polygonálne zakončený priestor, ktorý zaklenuli sieťovo hviezdicovou klenbou okolo roku 1460. Nápis pod klenbou, informuje, že stavebné práce pokračujú roku 1460 pod vedením Majstra Šimona. Myslia sa tým aj práce na veľkolepých bočných svätyniach, z ktorých dokončili len južnú (priestor záveru severnej je na východnej strane sakristie) a zaklenuli ju parlérovskou sieťovou klenbou rovnako ako staršiu strednú loď. Južná svätyňa dostala napokon funkciu pohrebnej kaplnky. Tam si môžeme pozrieť niekoľko náhrobkov pánov Bebekovcov. Mohutnú vežu pristavali údajne až okolo roku 1510. Popod ňu sme do chrámu vstúpili a všimli sme si nad hlavami klenbu, jedinú s motívom krúženého rebra na Gemeri. Teda finesou klenieb v bratislavskom dóme a rozšírenej potom aj vo Viedni a hornom Podunajsku.
Mimoriadne pozoruhodný je i súbor odkrytých stredovekých malieb na Slovensku, ktoré sa zachovali aj vďaka tomu, že sa stal evanjelickým a maľby boli až do konca 19. storočia zatreté. (Dolné časti nástenných malieb však zničilo vstavanie bočných empor.) Vyskytuje sa tu viac vrstiev malieb, ktoré majú pochopiteľne rôzne štýlové východiská i techniku a rôzne podoby obrazov. Ich postupné odkrývanie od roku 1874 viedlo k exponovaniu rôznych vrstiev. Treba dúfať, že vtedajší reštaurátori vybrali objektívne práve tie vrstvy, ktoré sa dali zachrániť. V priestore sa tak stretneme s viacerými vrstvami popri sebe. Niektoré námety sa preto opakujú, ale každý vo svojej dobe bol súčasťou iného programu. Od maliara, ktorý pracoval okolo roku 1350 na obrazoch severnej lode a svätyne ešte technikou pravej fresky, cez vrstvy typického gemerského maliarstva severotalianskej tradície (okolo roku 1390), až po maľby na južnej stene z obdobia okolo roku 1430, kde pribúda vplyv umenia frankoflámskeho s pozoruhodnými dobovými žánrovými detailmi.
K plnému zážitku z malieb v štítnickom chráme sa treba oboznámiť aj s ich obsahovými motívmi. Mnohé z nich sú jedinečné. V prvej vrstve na čelnej stene severnej lode odborníci identifikujú fragment ojedinelého motívu Triumfu smrti symbolicky stvárnenú jazdcom na bielom koni, pred ktorým padajú ľudské obete (historik umenia Milan Togner). Druhú vrstvu okolo roku 1390 reprezentujú výjavy Pašií vo svätyni a svätcov na pilieroch v lodi. Tam podhľady oblúkov arkád medzi loďami pokrývajú polpostavy kráľov, prorokov, sibýl, v medailónoch a kvadriloboch. Výber svätcov a svätíc už bol v réžii cechov a bratstiev a tak sa na stenu v severnej lodi dostal aj cirkvou neodporúčaný výjav kríža „Volto Santo“ (pôvodne byzantský typ Krista Spasiteľa oblečeného v kráľovskej tunike, zachovaný v meste Lucca), ktorý si zaalpské cechy obchodníkov zmenili na známu legendu zázraku o obraze ukrižovanej Kümmernis, Wilgefortis a ktorý pomohol slepému huslistovi, keď mu svätica z obrazu darovala zlatú črievicu. Po druhýkrát ju na obraze zhodili pred svedkami, aby dokázali, že ju huslista neukradol).
V množstve výjavov si treba všimnúť na zadnej stene severnej lode fragment modliacej sa Panny Márie (tzv. typ zo Zvestovania). Pre ušľachtilú krásu (zrejme zhoda stavu maľby) ju návštevníci chrámu nazývajú „Štítnická Madona“. Na čelnej stene strednej lode vidíme obraz sv. Františka z Assisi, ako prijíma od Krista stigmy a káže zvieratám, rozpráva sa s vlkom.
Osobitým tunajším unikátom sú maľby nad tribúnou na južnej stene. Sú z obdobia okolo roku 1430. V ostení okna nachádzame symboly siedmich slobodných umení – gramatika, rétorika, dialektika, astronómia, geometria, aritmetika, hudba. Dolu v ostení sú postavy sv. Adaukta a sv. Filipa, potom vidíme výjav z evanjelia o zhodnotení talentov. Sú bohaté postavami a pohybmi, zaujímavé aj dobovými reáliami (práca, nástroje, cestovanie, financie). Oba vypovedajú o tom, že si tu vážili vzdelanie a schopnosti. Nachádzame tu i obrazový súbor siedmich Sviatostí – Birmovanie, Krst, Pokánie, Sviatosť oltárna, Manželstvo, Posledné pomazanie, Kňazstvo. Pozoruhodné a vysvetliteľné je ich usporiadanie nad pôvodným slávnostným vstupným portálom. Boli na očiach ľudí vychádzajúcich z chrámu po bohoslužbách.
K pozoruhodnostiam chrámu patria aj náhrobky, lavice, závesné epitafy, dva malé organy a najmä hlavný oltár, ktorý vypovedá o osobitej výtvarnej kultúre spoločenstiev evanjelického vierovyznania v 17. storočí.
Dedičstvom mestečka Štítnik sú aj pozoruhodné meštianske domy, kúrie, radnica, klasicistická budova sídla štítnickej železiarskej spoločnosti „Concordia“. Nepochybne ich jadrá sú staršie, fasády sú vznešenými príkladmi miestnej rokokovej, neskorobarokovej a klasicistickej architektúry. Uprostred hornej časti námestia stojí jednoduchší barokový rímskokatolícky kostol sv. Júdu Tadeáša z roku 1753 a v jeho osi do námestia stojí barokový stĺp so súsoším Panny Márie, Immaculaty z obdobia okolo roku 1720. V kostole je i veľmi kvalitný barokový hlavný a bočný oltár, spovedeľnica a unikátna kazateľnica s krstiteľnicou. Netreba obísť postupne rekonštruované zvyšky bebekovského stredovekého rovinného hradu južne od chrámu, v ktorom sme si dnešný koncert vypočuli.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Martin Babarík
