Brežany

Jedinečnosťou zážitku je, že kultúrne dedičstvo zaznieva v chráme s vizuálnym a duchovným odkazom kultúry byzantskej. Drevené cerkvi regiónov severného Šariša i Zemplína sa síce zachovali až z období ostatných štyroch storočí, ale tradícia ich architektúry a výtvarného vybavenia kontinuálne zotrvala viac ako tisícročie. 

Treba si však povedať, že sakrálny objekt v Brežanoch je v porovnaní so skupinou takýchto stavieb z dreva zachovaných v spomenutých regiónoch, v niektorých stránkach iný - formou architektúry i priestorovým usporiadaním. Je to dvojdielny zrub lode s pravouhlo zakončenou svätyňou a predstavanou vežou, ktorá nie je v dolnej časti zvyčajným tretím priestorom chrámu (pronaos). Na rozdiel od ostatných cerkví, trojdielnych a trojvežových, sú tak iné aj tvary striech - sedlové nad loďou a svätyňou. Pod oknami lode sú ešte pultové striešky chrániace dolné časti stien. Strecha zvonicovej veže je trojstupňová ihlancová. Ojedinelý je aj biely náter škár medzi brvnami zrubových stien, azda pod vplyvom zrubových vidieckych stavieb severných regiónov Spiša i Šariša. 

Cerkev evanjelistu Lukáša postavili roku 1727. Nevedno či už vtedy, alebo pri neskorších úpravách nadobudol spomenutý tvar zrubového gotického rímskokatolíckeho kostola. Svätyňa je zaklenutá drevenou lomenou klenbou, loď plochostropá a predstavaná veža je zo samostatnej tradičnej konštrukcie z dreva - je zvonicou a má tvar štvorbokého ihlanu. Tvoria ju šikmé, dohora sa zbiehajúce stĺpy, ktoré sú navzájom zavetrované dvojitými krížmi obsahujúcimi zvonicovú stolicu. Stĺpy nesú v dolnej časti obiehajúcu širokú pultovú striešku, nad ňou je podlažie kryté doskami a zakončenie tvorí ihlancová strecha so šindľovou krytinou. 

Vnútornému priestoru lode dominuje ikonostas z roku 1733 a v oltárnom priestore za ním vidíme na murovanej menze obraz Korunovania Panny Márie od Františka Ferdynandyho z roku 1782. Do tohto priestoru odložili nateraz (chrám slúži bohoslužbám rímsko-katolíckym) aj časť bočných oltárov z lode – oltár Piety a oltár s ikonou Krista s Knihou života. Návšteva chrámu je aj príležitosťou spoznať tento ikonostas vizuálne, obsahovo i historicky. Rozloženie ikon na ráme zachováva pravdaže záväzné tradičné byzantské usporiadanie a takmer rovnaké je v každej cerkvi, ktorú navštívime. V strede pod ikonou Krista Pantokrátora, je nápis (zaujímavé, že latinkou a v živom jazyku ): „Fundator Cerkvi Svätej i Calej Roboty toj P. Soltys Teodor Demeteri i vospol z manželku Svoju Mariannu. Ano Dni 1733“.