Fričovce
Renesančný kaštieľ
Žiadna, ani tá najstručnejšia publikácia o renesančnej architektúre Šariša, či o historických pamiatkach Slovenska, neobíde stavbu kaštieľa vo Fričovciach. Najmä jeho priečelie s atikou, ktorej architektonické tvary sú pokryté obrazmi postáv a ornamentikou vytvorenou technikou sgrafita.Koncert si vypočujeme vo veľkej sále na poschodí. Táto svojou architektúrou, rovným stropom a najmä výklenkami s troma veľkými trojdielnymi oknami, reprezentuje vnútornú prestavbu kaštieľa okolo roku 1840. Na čelnej renesančnej fasáde sa prejavila práve týmito oknami poschodia. Táto sála na poschodí, možno podobne veľká, bola aj priestorom, v ktorom príležitostne znela hudba. Spomína sa v nej kedysi hudobná empora s pomaľovaným parapetom. V jednotlivých segmentoch arkád atiky sú zobrazené napríklad postavy cností (Charitas, Paciencia, Prudencia, Fortitudo, Temperancia), alegorické postavy stvárňujúce Vieru, Lásku a Nádej. Postavy rímskych cisárov (Titus, Flavius, Domitianus, Traianus i Brutus), grécke bohyne a bohovia i postavy mytologické (Helena, Sapho, Medea, Hera, Venuša, Mars, Aeneas. Takisto sú tu postavy kráľov Dávida, Ladislava, Mateja, či historické postavy ako Ján Žižka, alebo sultán Amurat a ďalšie. Na východnej strane aj dobové reálne postavy (zeman, kňaz, študent, spevák s lutnou). Pôvodne tu bolo zobrazených až 150 postáv. Hlavná fasáda kaštieľa bola pôvodne taktiež vyzdobená sgrafitom, no po klasicistickom omietnutí sa zachovali iba fragmenty. Práve z týchto fragmentov, ale aj ďalších archívnych prameňov vieme, kto dal tento kaštieľ (v tejto dominantnej renesančnej podobe) postaviť i mená, kto bol staviteľom a kto vyhotovil sgrafitovú výtvarnú výzdobu.
V hornej časti je erb v tvare heraldického štítu s orlicou a kráľovskou korunou v spodnej časti, iniciály V B, ako aj rok 1630. Bol to Valent Berthóty, šľachtic z rodu vlastniaceho od stredoveku viacero majetkov, dedín a ich území tu i v okolí (prímenie sa zachovalo v názve dediny Bertotovce). Po stranách je latinský nápis, ktorý vyjadruje múdrosť: „Len také bohatstvo dostane Pánovo požehnanie, z ktorého sa milosrdne dáva biednemu najesť a napiť.“ Vpravo je menší sgrafitový rám s nápisom Michael Sorger aedificavit 1630 (teda postavil) a celkom hore, na štítku atiky veže vpravo – Martinus Waxman pinxit A. 1630 („namaľoval“).
Poštátnený kaštieľ v rokoch 1953-1955 rekonštruovali pre potreby poľnohospodárskej školy a vzácny exteriér reštaurovali. Projektantom bol známy český architekt pamiatkar Jozef Habětín, reštaurátori pracovali pod vedením pražského sochára a reštaurátora Jozefa Wagnera. Po roku 1974 sa kaštieľ využíval už len ako sklad a chátral. V roku 1998 ho odkúpila rodina Tomková z Prešova a dnes, po náročnej rekonštrukcii, slúži ako atraktívny hotel, reštaurácia s atmosférou i sálou pre konferenčné i kultúrne podujatia. Mimoriadne záslužným činom bolo nové reštaurovanie vzácnej atiky so sgrafitovou výzdobou. Muselo sa vyrovnať nielen so zubom času po takmer štyroch storočiach, ale aj s technologickými prostriedkami reštaurovania pred rokom 1955.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Martin Dzurilla
