Hanušovce nad topľou
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie
Kostol Nanebovzatia Panny Márie, kde nám pripravili úžasný hudobný zážitok európskej polyfónie 16. storočia, je na prvý pohľad nenápadná stavba. Stojí v zoskupení dvoch pozoruhodných kaštieľov a zvonicou v dominantnej časti, kedysi významného mestečka Hanušovce. Je to typický stredoveký typ kostola – k lodi prilieha pravouhlá svätyňa s rovnou stenou východného zakončenia, na západnej strane s vežou nad vstupom.
Vo vnútri sa nám tiež prihovoria najprv nápadné oltáre - hlavný vo svätyni a bočné v lodi po stranách víťazného oblúka. Sú to neogotické diela, hromadne vyrábané okolo roku 1900 v stovkách verzií po celej strednej Európe. Porovnávaním na Šariši, Spiši i po celom dnešnom Slovensku dodali tieto do Hanušoviec niekedy po roku 1910. Ich stavby vyrábali rôzne dielne, napríklad budapeštianska Rétay és Benedek és Hölzel, na Spiši Július Fuhrmann, František Repcsik, Albín Hölzel v Bardejove a iné. Sochy v ľúbivom historizme ponúkali najmä firmy v južnom Tirolsku (Ferdinand Prinoth, Felix Daberto, Dominik Demetz a ďalšie). Už samotná dĺžka svätyne – presbytéria – vypovedá o tom, že to bol kostol kláštorný. Podobne ako kostoly v Gaboltove, Spišskej Belej, Dravciach, v Sučanoch a inde. Zaklenutý je dvoma poľami kamennej rebrovej klenby, profilu typického pre obdobie okolo roku 1250. Rebrá dosadajú do steny na konzoly rôznych foriem - niektoré polygonálne, kužeľové, valcové, s vpadnutými rebrami. V podhľade konzol sa nachádzajú tváre, ktorých archaické formy sa opakujú aj inde. Na svorníkoch v krížení klenbových rebier vidieť vhĺbené plastické päťlupienkové rozety, aké poznáme najmä v tesárstve konštrukcií z dreva všetkých kultúr odnepamäti.
Aj tie sa opakujú na viacerých článkoch architektúry tohto kostola. Sochársky štýl tvárí v tomto kostole, na konzolách i na víťaznom oblúku (dokonca aj na kamennom združenom okne západnej fasády veže), sú pre dejiny umenia istou záhadou. Sú, v istom zmysle románske, ale majú tiež znaky umenia „predslohového“, teda spontánneho umenia pred poznaním nejakých vzorov. Preto celkom pripomínajú aj sochárske výtvory umenia obdobia archaického starovekého Grécka. Zdá sa, že to napovedajú aj tu mnohokrát použité rozety, ktoré sú formami tesárov pracujúcich s drevom. Tunajší tvorca mohol takým byť, i keď spontánne talentovaný aj v sochárskej práci do kameňa. Podobné príklady v Európe nateraz poznáme len z fragmentov v lapidáriu múzea v Salzburgu, kde ich datujú do obdobia okolo roku 1220.
Pod nábežnými rímsami víťazného oblúka sú z oboch strán vyryté štítky s dvojitým kotvovým krížom, ktoré nateraz dokazujú, že kostol bol súčasťou kláštornej komendy rádu Strážcov Božieho hrobu. Historickým faktom je, že táto rytierska a hospitálska rehoľa sídlila na neďalekom strážnom hrade Medzianky, mali tu i v okolí svoje majetky a meno ich patróna, sv. Jána Krstiteľa, dalo Hanušovciam meno.
Prvej stavebno-výtvarnej etape patria aj kameňosochárske výjavy na exteriéri veže. Okrem spomenutého dvojokna s rozetami a plastickou hlavou na západnej fasáde sú plastické aj výjavy na kordónovej rímse, ktorá obopína celé teleso veže. Napriek značnému schátraniu (vystavené vonkajšiemu prostrediu) sa tu dajú rozoznať zvieratá, rastliny, masky, príšery. Za vlády Karola Róberta sa Hanušovce stali slobodným mestom, rovnocenným s Prešovom, s významnými trhmi a remeselníkmi, napokon však ostali poddanským mestečkom Sóosovcov a ďalších zemepanských rodín. Nachádzal sa tu aj mestský špitál a ďalšia kaplnka. Roku 1783 pribudol pozoruhodný sieňový evanjelický kostol s chórmi a neskoršie postavenou vežou. Bezprostredne pri kostole je zvonica a dva obnovené kaštiele. Dolu je starší (z roku 1564) a horný veľkolepý, ktorý dominantne patril Dessewffyovcom s expozíciou tohto rodu - historickou, archeologickou i prírodovednou.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Martin Dzurilla
