Hanušovce nad Topľou
Veľký kaštieľ
Koncert festivalu Pro Musica nostra Sarossiensi v Hanušovciach nad Topľou počúvame v krásnej sále na poschodí tzv. Veľkého kaštieľa. Tento priestor, najmä jeho valená klenba tvorená lunetami pokrytá štukovou výzdobou – lemujúce lišty, zrkadlo, rastlinné rozviliny – hovorí o registri foriem obdobia neskorého baroka po 1750. Z dokumentácie poznáme aj členenia stien pilastrami, rímsou a fládrovaním, ale tie sa nezachovali. Devalvácia kaštieľa nastúpila po odchode majiteľov už v roku 1940, teda skôr ako v iných prípadoch na Slovensku. S jeho obnovou sa začalo v roku 1970 a potom tu bolo múzeum regiónu horného Zemplína. V ostatnom čase je kaštieľ po ostatnej solídnej pamiatkovej obnove. Sú tu nové expozície dobovo zariadených interiérov, pamiatky na rod Dessewffy, historická, archeologická a prírodovedná expozícia. V obnovenom barokovom hospodárskom objekte „správcu“ je národopisná expozícia a v exteriéri je areál s rekonštrukciami predhistorického a včasnostredovekého vidieckeho osídlenia a života.
Dnešné múzeum s názvom „Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou“ je súčasťou zariadení Krajského múzea v Prešove – Tripolitana. Ako moderná inštitúcia, najmä zásluhou odborného a vedúceho pracovníka Samuela Brussa, exponuje autentické umeleckohistorické hodnoty priestorov kaštieľa, pamiatky a históriu rodu Desseffy. Ing. Samuel Bruss je autorom aj objavnej monografie Dessewffy – zabudnutý rod. Hanušovské panstvo. Obsahuje dejiny mestečka Hanušovce, históriu rodu Dessewffy od ich počiatku až po získanie hanušovského panstva, dejiny barokového kaštieľa v Hanušovciach v spojení s jeho staviteľmi a vlastníkmi od 30. rokov 18. storočia po 40. roky 20. storočia, ako aj dejiny samotnej hanušovskej vetvy rodu Dessewffy a architektúry barokového kaštieľa v spojitosti s prírodno-krajinárskym parkom.
Rod Dessewffy de Csernek pochádza z Uhorskej Slavónie z dedinky Cernik. Bol to rod rozvetvený v celom Uhorsku.
Zvlášť v tejto časti Šariša – Torysa, Marhaň, Kamenica, Fintice. Mnohí jej členovia sa venovali kariére vojenskej, cirkevnej, úradníckej. K hanušovskému panstvu sa dostal František Dessewffy sobášom so Zuzanou Keczer asi v roku 1655. Synovia jeho vnuka Františka IV., Tomáš a Jozef sa síce viac zdržiavali vo vojenskej službe (Tomáš podplukovník, gróf Jozef generál), ale po roku 1750 dali v Hanušovciach veľkoryso prestavať a dostavať starší kaštieľ. Medzi vežami a vstupným rizalitom priečelia dali vstavať arkádový trakt, mnohé nové klenby vo vnútorných priestoroch, formy okien s rokokovou ornamentikou rámovania, manzardovú formu strechy nad hlavným blokom a zvonový tvar na vežiach. Výsledkom je veľkolepé reprezentačné barokové sídlo. Bratia Tomáš a Jozef Dessewffy boli tiež donátormi niektorých častí a predmetov vybavenia sakrálnych objektov v Hanušovciach, a to podľa príslušnej konfesie každého z bratov -katolíckeho i evanjelického kostola.V nádhernom zoskupení stavieb je však okrem Veľkého kaštieľa a hospodárskej budovy aj zvonica, starší kaštieľ z roku 1564 s valcovou nárožnou vežou (po nedávnej obdivuhodnej rekonštrukcii) a vzácny kostol Nanebovzatia Panny Márie. Povyše, nad známou technickou pamiatkou z roku 1942 – železničným viaduktom, stojí od roku 1783 pozoruhodný sieňový evanjelický kostol s chórmi a neskoršie postavenou vežou. Mesto Hanušovce, hoci leží v povodí stredného toku rieky Tople, morfologicky a dnes aj administratívne v priestore Zemplína patrí historicky do Šarišskej župy. Nie je to ojedinelý príklad, kedy okolie trás a križovatiek významných ciest, ich stráženie a vybavenosť pred prekonávaním pohoria, prináležalo do územnej kompetencie „inej“ župy, prekračujúc jej prirodzené geomorfologické hranice. V prvých desaťročiach uhorského štátu sa tu o bezpečnosť a spravovanie cesty starali rytiersko-hospitálske rehole. V Chmeľove to boli Strážcovia Božieho hrobu a na hrade Medzianky Johaniti. Mnoho znakov napovedá, že mimoriadne zaujímavé neskororománske kamenno-sochárske detaily kostola Nanebovzatia Panny Márie v Hanušovciach naznačujú umelecké aktivity Johanitov a nemožno vylúčiť, že sa zachovali aj menom ich patróna, sv. Jána Krstiteľa, v názve Hanušovce.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Martin Dzurilla
