Zborov

Ak by neviditeľný duch - svedok dnešného koncertu vo vnútri kostola sv. Žofie - sledoval podujatie z uhla pohľadu rôznych minulých desaťročí, celkom iste by podliehal úžasu. Objekt totiž prežíval dramatický osud, zväčša beznádejný, ktorý trval mimoriadne dlho. Skaza sa diala aj v jeho bezprostrednom a súvisiacom okolí viac ako sto rokov. Celkom na začiatku, roku 1630 dala pristavať k rozložitému kaštieľu tento kostol Žofia Rákocziová, ktorý s kaštieľom spájala aj vnútorná chodba. Ten si tu dali postaviť Rákocziovci okolo roku 1620. Stal sa sídlom veľkého Makovického panstva po opustení Zborovského hradu na kopci. Bol typom renesančného sídla s dvoma vežami na nárožiach. Keď sa po roku 1710 stala jeho vlastníkom šľachtická rodina Aspremont, dostal barokovú podobu, akú poznáme z kresieb a dokonca i z fotografií.  Spolu s ďalšími kultúrnohistorickými pamiatkami Zborova ho zdecimovali boje medzi Ruskou a rakúsko-uhorskou armádou počas I. svetovej vojny. Vtedy kaštieľ vyhorel, ale zbúrali ho až po roku 1950. Kostol sv. Žofie, aj keď bez strechy a postupne i bez klenieb, akosi odolával. Neskôr s provizórnou strechou slúžil ako sklad. 

Kostol sv. Žofie je typický neskororenesančný typ trojloďovej sakrálnej stavby. Výstavbou bol určený pre rímskokatolícku konfesiu, ale podobné architektúry sa na našom území stavali vtedy evanjelikmi. Príkladom je loď tzv. Dolného kostola v Pezinku. Bočné lode sú vysoké do polovice výšky strednej hlavnej lode a nad nimi po stranách veľkorysé empory, otvorené do stredného priestoru a zaklenuté v rovnakej výške ako hlavná loď. Výsledkom je halový priestor. Klenby i oblúky nesú mohutné hranolové piliere. Architektonizujú ich kamenné rímsy, ktoré majú po reštaurovaní autentický vzhľad i farebnosť. Dolné bočné lode i empory nad nimi presvetľujú veľké okná. Záver svätyne tvorí rovná stena a dve mohutné veže na vstupnej strane vystupujú rizalitovo z hmoty stavby. Jednoduchú, strohú neskororenesančnú architektúru majú aj fasády - sú hladké, členia ich len obiehajúce horizontálne rímsy. Vyjadrujú jednotlivé úrovne (istých vnútorných poschodí). Okná majú kamenné šambrány lemované lištou, v hornej časti s vystupujúcim zalomením, ktoré sa volá „uši“. Okná na fasádach a vežiach – na dolnej úrovni menšie, hore veľké a vysoké – majú plne plastické trojuholníkové štítové nadokenné frontóny. Podobný kamenný vstupný portál obohacuje ešte rastlinný motív.Podľa fotografií pred zničením a požiarom bol interiér kostola vybavený typickým barokovým mobiliárom.