Považské Podhradie
Kaštieľ Burg
Posledný úsek cesty na koncert nás voviedol do jedinečného kultúrno-historického prostredia. Na kopci nad nami kamenné múry hradu Bystrica, nižšie na svahu renesančný kaštieľ zvaný „Burg“, dolu rozložitý elegantný rokokový kaštieľ palácového typu. Takéto zoskupenie stavieb vypovedá o postupnom vývoji nárokov a predstáv o bývaní regionálnej elity. Hrad na vrchole strategicky užitočného kopca bol predovšetkým vojensko-obranným objektom, do začiatku 16. storočia aj obytným a reprezentačným. Kaštieľ s nárožnými vežami bol potom pohodlnejšou a prístupnejšou verziou bývania - hoci ešte s prvkami obrannými - čo si vyžadovalo ešte nepokojné storočie. Po roku 1750 dostavali dolu, už na rovine pod hradom, aj iný starší kaštieľ do formy rokokového sídla. Tu, v Považskom Podhradí, sú tieto objekty celkom blízko pri sebe. Ale s rovnakými príkladmi tohto vývoja sa stretneme všade. Majitelia Lietavského hradu (i Hričovského) si dali postaviť kaštieľ v Bytči, Súľovského hradu v Súľove, Lednického v Rovniach, Vršatského v Pruskom, Trenčianskeho v Dubnici a inde. Doslova v celom oblúku Karpát. V mnohých lokalitách konkrétnych hradných panstiev je aj viac kaštieľov. Postaviť si ich dali rôzne predchádzajúce i následné generácie majiteľov i ďalšie vetvy dedičov. Tak tu, v Bystrickom panstve, stojí aj kaštieľ v Orlovom, ktorý si dal postaviť ešte Žigmund Balassa, otec Šimona, ktorého kamenná doska s erbmi nás víta nad vstupom do kaštieľa Burg.
Kaštieľ Burg, v ktorom sme poslucháčmi koncertu, je robustná bloková dvojpodlažná stavba s valcovými vežami na dvoch (pohľadových) nárožiach. Strecha objektu je valbová, po okrajoch nad korunnými rímsami zmäkčená námetkami, veže majú kužeľové tvary striech. Zadné nárožia nemajú veže aj preto, že táto strana objektu už je zasadená do prudkého svahu hradného kopca.
Treba však vedieť, že drvivá väčšina kaštieľov s nárožnými vežami (valcovými i hranolovými), ktoré sa zachovali na území Slovenska, majú veže len na jednej strane, hoci stoja na teréne bez obmedzení. Príčinou boli niekedy limitované (finančné) možnosti stavebníka, ale najmä skutočnosť, že k vyjadreniu obrannej funkcie, ale najmä reprezentácie statusu šľachtica, stačila fasáda otočená k príchodiacemu.Kaštieľ pod Bystrickým hradom má hladké, nečlenené fasády. Popri renesančnej architektúre jeho hmôt sú slohovo nespochybniteľné kamenné ostenia jeho okien. Združené dvojokno nad vstupom vypovedá (aj za ostatné okná), že ide o formu neskorej renesancie. Radí sa tak k množine kaštieľov v tomto regióne Považia – v Jasenici, Divinke, Hrabovom, v Súľove, Krasňanoch, ktoré nepochybne inšpiroval veľkolepý projekt Thurzovcov v Bytči i Szunyoghovské zámery na hrade Budatín. Na západnej fasáde nás dovnútra vovádza vstupný portál. Jeho kamenné ostenie má jednoduchú profiláciu. Na rozdiel od portálov v Bytči nie je zvlášť honosný. Istú reprezentačnosť mu nad ním vytvára reliéfna kamenná štítková platňa. Jej forma je takmer zhodná s nadstavcami vstupov v Jasenici i Divinke. Hornú časť platne architektonizujú postranné voluty, ktoré nesú malý tympanón. V ploche sú dva reliéfne erby rodiny stavebníka a pod prekladom typický renesančný cherubín. Dolná platňa nesie nápis, ktorý podrobne vypovedá o dlhšie trvajúcej výstavbe objektu, a tiež rok dokončenia – 1631. So všetkými vznešenými titulmi uvádza tiež stavebníkov kaštieľa – Simonisa Balassu a jeho (prvú) manželku Magdalénu Giczi.Za vstupom sa ocitneme v rozľahlej sieni, v celej hĺbke objektu. Je zaklenutá mohutnou valenou klenbou s lunetami. Tvorí strednú časť trojtraktovej dispozície. Vpravo (na južnej) strane sú tri miestnosti. Krajné priestory prechádzajú otvorene do trojštvrťových valcov nárožných veží, pričom ich zaklenutia sú pozoruhodne zložité. Zo strednej veľkolepej siene vedú do týchto troch miestností solídne kamenné renesančné portály. Trakt na opačnej strane obsahuje - po rekonštrukcii - schodisko do poschodia, hygienické vybavenie a skladové priestory. Na poschodí sa táto trojtraktová dispozícia opakuje. Aj tu je stredná sieň prekvapujúco rozľahlá. Všetky priestory majú drevené trámové stropy. Strop nad veľkou sieňou má vo svojom obrazci aj kazety. Po rekonštrukcii sa tu tak podaril náznak renesančného tvaroslovia. Je to ideálny priestor pre podujatia, čo potvrdzuje aj dnešný koncert. Dolná i horná slávnostná sieň majú pozoruhodne dobrú akustiku.Kaštieľ v rokoch dokončenia - na rozdiel od hradu nad ním - bol už sídlom podstatne pohodlnejším, reprezentujúcim novší vkus. Spomenuté neveľké renesančné kaštiele tohto kúta Slovenska (s ľahkými arkiermi na nárožiach), stavané v rokoch 1620 – 1650, predstavovali vo svojom období isté reprezentačno-oddychové funkcie. Tento kaštieľ Burg pod hradom, svojim pevnostným prvkom – vežami – ako aj ťažkými formami klenieb napovedá, že rok na tabuli (1631) bol až etapou úpravy stavby, možno o polstoročie staršej. V 20. storočí bol však absurdnými funkciami zdevastovaný (sklad CO). Pri týchto úpravách došlo k zničeniu omietok, mnohých prvkov. Nepochybne, podobne ako ostatné kaštiele, boli fasády členené maľovanou alebo sgrafitovou výzdobou. Podľa starších opisov boli aj v jeho interiéroch nástenné maľby s typickým registrom neskorej renesancie – iluzívne stĺpy, figurálne medailóny, postavy. Objektívne treba konštatovať, že devalvácia tu bola už aj koncom 19. storočia. Súčasťou areálu boli aj ďalšie veľké objekty, ktorých steny i okná sú viditeľné ešte na fotografiách po roku 1950. Náš obdiv si napokon zasluhuje nedávna pamiatková rekonštrukcia a obnova kaštieľa v rokoch 2010 – 2012 spoločnosťou Partner Progress z Považskej Bystrice. Jej členovia mali ku kaštieľu vzťah „od detstva“. Kontrastom je úplne havarijný stav veľkého, elegantného rokokového kaštieľa, stojaceho v bezprostrednej blízkosti, ktorý je v úplne havarijnom stave. Nateraz je to, žiaľ na Slovensku, zvyčajná situácia. Okrem veľmi zaujímavého hradu na kopci možno pozoruhodné renesančné pamiatky z neho (pôvodne z hradnej kaplnky) vidieť aj v mestskom farskom kostole v Považskej Bystrici. Je tam známa náhrobná platňa Rafaela Pomanického (do roku 1558 majiteľa hradu a panstva), ako aj epitafy rodičov nášho Simona z kaštieľa – Žigmunda Balassu a jeho manželky Alžbety. Pozrieť si treba aj neskorogotický epitaf starého otca Andreja Balassu, ktorý vlastne Bystrický hrad vyženil. Na tomto epitafe z roku 1590 je v pozadí reliéfne vyobrazený hrad i mesto Považská Bystrica.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Martin Pavlík
