Rajec

Poloha kostola sv. Ladislava vypovedá o tom, že patril pôvodnej osade Rajec ešte pred vytýčením zástavby mesta s pravidelným pravouhlým námestím. Mesta, ktoré bolo napokon významným remeselníckym a obchodným centrom Rajeckej doliny. Veľkolepý trojloďový halový priestor kostola sv. Ladislava s renesančnou klenbou na pilieroch je výrazom významu mesta i možností vysoko postaveného donátora Juraja Thurzu. Niektoré prvky a detaily, ale najmä nálezy z prebiehajúceho výskumu potvrdili i obohatili vedomosti o starších formách stavby. Okrem doteraz viditeľného vstupného gotického portálu na západnej strane pod vežou a neskorogotického na južnej strane, si zvonku treba pozrieť zreštaurované prvky na západnej fasáde, gotické okno a renesančný portál na severnej. Aj pri počúvaní koncertu vo vnútri kostola sa dá čítať situácia na stene bočnej lode vpredu, ktorá jedinečne vypovedá o gotickej architektúre baziliky (úzke vysoké okno po roku 1320 prekryté vstavaným pilierom), prestavbe na halu po roku 1560 (nález gotizujúceho okna vyššie) a spolu so súčasnou klenbou (1610) vloženie renesančného dvojokna z priestoru pristavanej tribúny pánov lietavského panstva – vtedy Juraja Thurzu.  Menší kostol tu teda stál už v 13. storočí. Kamenný portál pod vežou, nálezy murív, omietok a gotických okien na severnej, západnej i južnej stene súčasnej lode vypovedajú o prestavbe a stavbe veľkého chrámu po roku 1320. Mal bazilikálnu formu trojlodia (bočné lode boli nižšie ako stredná) a nepochybne podobne veľkolepú svätyňu, ktorá sa nezachovala. Na južnej strane stojí hodnotný neskorogotický vstupný portál (okolo roku 1480). V roku 1558 vyženil František Thurzo Lietavské panstvo a kostol v jeho patronácii prestavali (zrejme po požiari), a to bazilikálnu loď na halové trojlodie s drevenými stropmi. O polstoročie neskôr toto trojlodie zaklenuli mohutnou renesančnou klenbou. Stal sa typickým evanjelickým chrámom s drevenými emporami, panskou uzavretou tribúnou. Svätyňa bola oddelená stenou. Na vrchole klenby je datovanie 1610 a štukové rebrá (po reštaurovaní naznačené) vytvárali obrazec zhodný s klenbou thurzovskej kaplnky na Oravskom hrade.