Cífer - Pác
Kostol sv. apoštolov Petra a Pavla
Lokalitu Pác preslávil vo svete často publikovaný významný archeologický nález z mladšej doby rímskej. V rokoch 1969 - 1974 tu archeológovia odkryli odtlačky základov rezidencie, ktorú si dal v rímskom štýle postaviť germánsky veľmož v období vlády cisára Constanta (337 – 350). Stála uprostred veľkej germánskej osady. Hlavný objekt, čiastočne poschodový, mal terazzové podlahy, centrálne vykurovanie. Časť stavebného materiálu bola od Rimanov. Niektoré tehly majú preto kolky vojenských légií a unikátne nálezy pálenej strešnej krytiny sú so značkami výrobcu. Vedľajšie stavby tohto paláca boli kombináciou germánskej drevenej a rímskej murovanej architektúry. Rovnako nálezy predmetov mali domáci i rímsky pôvod. Okolité stavby ostatných germánskych obyvateľov v tejto obci boli tradičné chyže, polozemnice. Vzácna pamiatka je však neprístupná, je na nej súkromný športovo-rekreačný areál.
Fascinujúcejšou pamiatkou v Páci (dnes miestna časť obce Cífer) je dnes kostol sv. Petra a sv. Pavla. Stojí na okraji obce, pri kedysi dôležitej diaľkovej ceste. Okolo neho je murovaná ohrada s portálovými vstupmi, ktorá vyvoláva dojem opevnenia. Architektúra kostola sa prezentuje formami, ktoré pochádzajú z 18. a 19. storočia. Inštinktívne sa však tušilo, že je starší. Až pamiatkový výskum v roku 2010 priniesol odpovede na jeho stredoveký pôvod. Prvý kostolík postavili na tomto mieste z tehál niekedy po roku 1200. Z výskumu nadzemných murív nebolo možné zistiť, akú podobu mala jeho svätyňa a či mal vežu. Vonkajšie nárožia lode boli spevnené kamennými kvádrami. Na severozápadnej strane bola do nárožia zamurovaná staršia kamenná doska s reliéfom rovnoramenného kríža v kruhu a zdobená diamantovaním. Tento detail si treba po koncerte pozrieť. Po obnove je viditeľný v analytickej sonde. Kamenná reliéfna doska, ktorú vidno na dolnej časti pôvodného kvádrového nárožia, je podobná doske zamurovanej v podobnej polohe na kostole v Bernolákove. Tam ju odborníci zadatovali do obdobia pred 1200. Po roku 1260 rozšírili kostolík o väčšiu svätyňu a loď západným smerom. Historici evidujú kostol s patrocíniom sv. Petra až jeho písomnou zmienkou v roku 1333.
Po barokových prestavbách v rokoch okolo 1600 a 1680, rozšírili jeho zasvätenie na dnešné – sv. Petra a sv. Pavla. Známa je potom prestavba v roku 1764. Kostol vtedy dostal polygonálne ukončenie svätyne a jeho loď bola opäť predĺžená západným smerom. K západnému priečeliu pribudla veža. Pod loďou bola vybudovaná krypta. Zaklenuli vnútorný priestor. Opravili ochranný múr okolo kostola, ktorého súčasťou je i kostnica kruhového pôdorysu.
Do dnešnej vonkajšej podoby sa zmenil kostol v roku 1898. Zbúrali severnú sakristiu a na južnej strane vybudovali novú dvojpodlažnú. Spolu s ňou dostali všetky fasády architektonické členenie jednoduchými lizénami. V roku 2012 pamiatkovo obnovili kostol, už na základe poznatkov výskumu.
Koncert sakrálnych vokálnych diel počúvame v neskorobarokovom interiéri jednoloďového kostola. Obklopujú nás steny s mohutnejšími vtiahnutými piliermi. Tieto, spolu so stenou víťazného oblúka, ukončujú robustné rímsy, pod ktorými sú drobné pozlátené ornamenty. Piliere nesú klenbové pásy, na nich typické neskorobarokové pruské plackové klenby. Dve polia nad loďou, jedno nad organovou emporou. Podhľady klenieb ozdobujú štukové zrkadlá. Solídne kamenné stĺpy nesú oblúky murovanej empory. Na nej je organový pozitív, ktorého vzhľad vypovedá o výrobe okolo roku 1840. Vieme o ňom len, že ho v roku 1888 opravoval známy organár Ján Drábek z Borského Mikuláša. Oltár s historizujúcim retábulum a sochami svätých apoštolov Petra a Pavla, v nadstavci s reliéfom Boha Otca, vyhotovila v roku 1898 známa budapeštianska firma Rétay és Benedek. Táto firma vyhotovila aj tunajšiu veľkú kazateľnicu.
Do ohradeného areálu kostola sme vstúpili bránami s nadpražím barokového oblúka. Vedľa vstupu z južnej strany je votívny kríž, ktorý dal postaviť v roku 1903 Štefan Morvay.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Jakub Kovalík
