Tomášikovo
Vodný mlyn
Krajina našej nížiny už desaťročia nie je zaujímavá pre turistov či romantikov so zmyslom pre krásu prírodnej a kultúrnej krajiny. V poslednom období tu už problém vidia aj odborníci na pôdu, vodu, fungovanie a stabilitu prírody, či zdravie potravín. Napriek ideologicky zámernému poľnohospodárstvu na veľkých plochách sa ešte zachovali aspoň fragmenty pestrej lužnej krajiny na brehoch Malého Dunaja i niektorých ďalších vodných tokov.Vzácnymi zvyškami pôvodných objektov v týchto oázach je aj niekoľko mlynov. Sú to technické a stavebné príklady historického kultúrneho dedičstva. Po smere toku prúdu Malého Dunaja je to najprv mlyn pri Jelke, v Jahodnej, pri Tomášikove, na bočnom ramene v Klátove. Kedysi ich boli desiatky. S takouto harmóniou krásy prírody a ľudského diela sa stretneme aj tu, na koncerte pri mlyne v Tomášikove. Zvyčajný názov týchto mlynov je „kolový mlyn“, ktorý sa vyskytuje aj v publikáciách, je však nesprávny. Nielen preto, že slovo kolo môžeme chápať viacvýznamovo. Ako koleso (mlynské), alebo kolová stavba, teda postavená z kolov. Správnejší a výstižnejší pre nich je termín: „pobrežný mlyn na koloch“. Typické pre tieto mlyny je, že plošinu, na ktorej je vybudovaná technológia i stavba, podopiera a nesie sústava viacerých drevených agátových pilótov – kolov – zatlčených do dna vodného toku. Tu, v Tomášikove vidíme aj druhú plošinu, ďalej od stavby s technológiou, na ktorej je nosné drevené ložisko jednej strany hriadeľa vodného kolesa na strane mimo stavby s technológiou. Kvôli sústredeniu vodného prúdu tu boli v koryte Malého Dunaja pôvodne aj dve hate z kolov a prúteného výpletu. Do objektu mlyna vedie premostenie drevenou lávkou. Mlyn pri Tomášikove je z typologického hľadiska pobrežným vodným mlynom na „spodný náhon“.
Teda „hnacia sila“ – prúd toku vody tlačí na lopatky kolesa a roztáča ho v dolnej ponorenej časti. Ak si bežnejšie predstavujeme mlynské koleso, do ktorého korčekov voda padá zhora a tak ho roztáča, je to „horný náhon“ mlyna na potoku. Evidentné je, že smer točenia je u nich rozdielny. Tiež sa dá domyslieť i vidieť, že spodný náhon je hnaný pomalším dynamickým momentom toku vody. Preto je vodné koleso takéhoto mlyna dvojnásobne väčšie ako u mlynov potočných. Má priemer až 7 metrov a šírku 2,5 metra. Skladá sa z kovových vencov na vonkajšom obvode a dvoch menších vencov okolo hriadeľa. Vence sú prepojené ôsmimi pármi drevených hranolových špíc vychádzajúcich z masívneho dreveného hriadeľa. Po obvode kolesa je osadených 32 drevených lopatiek a hriadeľ kolesa má na oboch koncoch zasadené oceľové čapy v obručiach, ktoré sa točia v drevených ložiskách. Objekt tohto mlyna je stavbou rámovej konštrukcie so stenami z vertikálneho obitia doskami. Strecha je sedlová, krytá šindľom a vo vnútri typická a tradičná mlynská technológia. Dôležitým znakom je, že sa tu využíva ešte najstarší spôsob mletia kameňovým zložením. Zrno sa melie medzi horizontálne sa točiacim horným kameňom – behúňom – a spodným statickým kameňom. Pravdaže k tejto funkcii je potrebná jedinečná prevodová technológia. Hnací moment vychádza z otáčok vodného kolesa. Takéto na spodnú vodu sa otáča pomerne pomaly, a preto sa tu nachádzajú až dve palečné kolesá, pričom na jeho hriadeli je osadené priamo veľké palečné koleso, ktoré je mimo stavby kryté strieškou. Z neho sa prenášajú otáčky na pastorok a pre spomenuté potrebné zrýchlenie z neho sa točivý moment prenáša na druhé palečné koleso. Ďalším pastorkom na kovové kolesá remeníc a cez remene a kladky sa poháňa už horizontálna os horného mlynského kameňa. K mletiu však ešte slúžia ďalšie stroje poháňané z ďalších remeníc a remeňov – násypník, osievacia truhlica, prepravný výťah, fukár s ventilátorom. Prevodová sústava prenáša točivý moment vodného kolesa na kameňové zloženie tromi prevodovými stupňami, potrebnými na dosiahnutie vyšších otáčok zariadenia. Prvý prevodový stupeň tvorí prvé palečné koleso upevnené na hriadeli vodného kolesa, ktoré prostredníctvom ležatého pastorku prenáša točivý moment zubami na druhé palečné koleso. Prvé palečné koleso a pastorok sa nachádzajú mimo mlynice v samostatnom úzkom uzavretom priestore. Pastorok a druhé palečné koleso - oba liatinové - spája oceľový hriadeľ. Druhé palečné koleso prenáša točivý moment na menší liatinový pastorok poháňajúci transmisiu s tromi liatinovými remenicami rôzneho priemeru, ktoré cez remene prenášajú rotačný pohyb podľa individuálnych otáčok na jednotlivé zariadenia. Mlyn na Malom Dunaji pri Tomášikove postavil roku 1893 Ján Maticza. Dnes ho vlastní Trnavský samosprávny kraj, spravuje Vlastivedné múzeum v Galante. Roku 2023 dokončili jeho dôkladnú pamiatkovú obnovu s vysoko odborným prístupom k reštaurovaniu a obnove technológii. Po pamiatkovej obnove v ňom zriadilo expozíciu mlynárstva reprezentujúcu dávnu tradíciu mlynárstva v podunajskej
oblasti. Táto dedina s historickým názvom Talloš patrila do panstva Šintava. Keď sa po Thurzovcoch stali roku 1642 jeho majiteľmi Esterházyovci, zriadili tu neskôr sídlo tallošského panstva. Tunajší barokovo klasicistický kaštieľ pozoruhodného rozsahu a dispozície dal pred rokom 1760 postaviť gróf František Esterházy. Symetrický areál budov mal slúžiť bývaniu, správe tohto panstva a ďalším hospodárskym účelom. Staviteľom bol Jakub Fellner, ktorý pracoval na viacerých stavbách Esterházyovcov. Tvaroslovie tejto strohej architektúry pripomína práce známeho staviteľa, neskôr architekta dvorskej komory, Johanna Josepha Tallherra. Už roku 1763 v ňom Mária Terézia zriadila prvý štátny sirotinec v Uhorsku. Aj dnes slúži uzavretej internátnej škole, ale niektoré priestory príležitostne aj kultúre.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
organizátor:
