Želiezovce

Tak vznikla pekná obytná, štvorkrídlová prízemná budova barokovo-klasicistického slohu s vnútornou obiehajúcou arkádou a uzatvoreným nádvorím. Počin je spojený s častejším pobytom Esterházyovcov, ktorí sa väčšinou zdržiavali vo Viedni, kaštieľ im slúžil ako letné sídlo. Stal sa známy až prostredníctvom grófa Jána Karola Esterházy (1775 – 1834) a jeho manželky grófky Roziny Festetics (Tolnai) (1784 – 1854). Postarali sa aj o vybudovanie rozsiahleho romantického parku anglického typu.

Gróf bol veľkým mecenášom a milovníkom umenia. Želiezovce celosvetovo preslávil svojím rozhodnutím, že práve do tunajšieho kaštieľa v rokoch 1818 a 1824 pozval za účelom hudobného vzdelávania svojich dvoch dcér viedenského skladateľa Franza Schuberta. Franz Schubert pod vplyvom dobrých podmienok a pokojného prostredia práve tu našiel mnoho cenných inšpiračných zdrojov pre svoju tvorbu. Niekoľko svojich skladieb venoval práve komtese grófke Karolíne Esterházy, do ktorej bol tajne zaľúbený. Jednou z nich je známe Okteto F dur. Pri druhom pobyte bol Schubert ubytovaný už v novom objekte. V areáli parku kaštieľa dal gróf postaviť klasicistický objekt „Sovieho zámočku“ (1822). Zachoval sa dodnes a je v ňom známe múzeum pobytov Franza Schuberta. S dobovým interiérom, dokumentmi, exponátmi európskych súvislostí. Je tu aj klavír, na ktorom Schubert vyučoval dcéry Máriu a Karolínu, hral a komponoval.

Miesto konania dnešného koncertu má teda mnohé pripomienky histórie a ducha miesta želiezoveckého kaštieľa. Jeho dramaturgia dokonca vystihuje život, tvorivé pozadie tohto hudobného génia. Nebol „zamestnaný“. Bol častým hosťom u rôznych priateľov. Výnimkou boli angažmány u grófa Esterházyho v Želiezovciach. Spoločnosť priateľov tvorili aj povestní básnici nemeckého romantizmu (napríklad Johann Ludwig Uhland,   Franz Seraph Ritter von Bruchmann,   Georg Lübeck, Franz Schlechta, Wilhelm Müller). Mnohé ich texty zhudobnil vo svojich jedinečných piesňach. Už roku 1821 sa vo Viedni začala s nimi tradícia slávnych „schubertiád“, kde sa hrali a spievali jeho diela. Teda dnešný koncert, tu v Želiezovciach, je akési déjà vu.

K tomuto sídlu v Želiezovciach sa viaže aj iný počin, ktorého pokračovanie obdivuje svet vo Viedni. Vdova po grófovi Rozina Esterházy, prispela k tomu tým, že v rokoch 1842 – 1843 tu zamestnala svetoznámeho cukrára Franza Sachera, autora svetoznámej Sacherovej torty. Majstrovi cukrárovi sa tu darilo, roku 1843 sa mu tu narodil jeho syn Eduard Sacher, ktorý sa neskôr stal známym ako zakladateľ siete päťhviezdičkových hotelov a kaviarní. 

Želiezovce stoja za návštevu aj kvôli ďalším pozoruhodnostiam kultúrneho dedičstva. Treba vedieť, že jedna z kultúr mladšej doby kamennej, identifikovaná archeológmi, bola na tomto mieste taká výrazná, že dostala pomenovanie „želiezovská kultúra“. Súčasný rímskokatolícky farský kostol sv. Jakuba staršieho postavili pred rokom 1337. Jeho polygonálne ukončená svätyňa je zaklenutá kamennou rebrovou krížovou klenbou. Rebrá dosadajú na listové hlavice oblých prípor. Vo svätyni sa zachovali časti stredovekých nástenných malieb, ktoré sú unikátne najmä tým, čo znázorňujú. Na juhovýchodnej stene svätyne je Kristus Trpiteľ s postavami sv. Jána, Panny Márie a anjelmi držiacimi Arma Christi (Nástroje Kristovho umučenia), nad tým dvojica anjelov s Veronikinou šatkou. Bolestne pootvorené ústa Krista sú na našom území ojedinelé, ale známe z talianskej maľby dramatického Pisanella. Susedná kompozícia je obsahom ešte zložitejšia, ale v stredoveku častá. Znázorňuje spor o dušu zomrelého medzi anjelom a diablom. U Boha Otca sa prihovára za dušu hriešnika Kristus, Panna Mária a tu v Želiezovciach aj svätica v mendikantskom habite – sv. Klára, alebo dominikánka Margita Uhorská. Pre maľbu tohto obdobia je typické aj množstvo nápisových pások s citátmi, z ktorých niektorí historici predpokladajú, že obraz dala namaľovať Margita, dcéra Juraja Becseiho Vesszösa, župana a účastníka vojnových výprav kráľa Ľudovíta z Anjou, ktorý zomrel s povesťou veľkého hriešnika. Tieto maľby sú z obdobia okolo roku 1380. Kuriozitou kostola je rímsky sarkofág z 2. storočia, nájdený v Aquincu a prinesený zo Starého Budína (Óbuda), ktorý tu použili ako oltárnu menzu.

​

Peter Kresánek

Autor perokresby: Igor Cvacho

Fotky: zdroj: www.kastielzeliezovce.sk