Kostoľany pod Tribečom
Kostol sv. Juraja
Starobylosťou tu dýcha nielen kostolík sv. Juraja, ale aj krajina okolo tejto obce vo vnútri Tríbečského pohoria. A k tomu pohľad na zrúcaniny rozsiahleho významného hradu Gýmeš.
Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom patrí k najpozoruhodnejším pamiatkam Slovenska. Umeleckohistorické hodnotenia i prírodovedné skúmania stále viac smerujú k hodnoteniu, že ho postavili už niekedy okolo roku 850, teda v období tzv. Veľkej Moravy v priestore dedičného nitrianskeho územia. U nás túto kultúru dokumentujú desiatky vykopávok základov sakrálnych stavieb. V ostatnom období postupne odhaľujeme jedinečnú skutočnosť, že niektoré sa zachovali aj v stave stojacich architektúr. Je to kostolík sv. Margity pri Kopčanoch (pôvodne zrejme súčasti sídla pri dnešných Mikulčiciach), rotunda sv. Juraja nad Nitrianskou Blatnicou a možno aj východná časť kostola Narodenia Panny Márie v Pečeniciach.
Odkrytie jeho architektonických foriem a nástenných malieb v roku 1960 vyvolalo veľkú pozornosť. Odborníci sa už vtedy zhodli na tom, že kostol pochádza z obdobia pred rokom 1050. Priestorové usporiadanie kostola, pozdĺžne jednolodie s úzkou, pravouhlo zakončenou svätyňou je v strednej Európe zvyčajné od doby raného stredoveku. Patrilo aj k dispozícii kostolov v dobe Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy, ktoré poznáme z archeologických vykopávok. V Kostoľanoch je z tohto obdobia aj južný vstupný portál, klenba vo svätyni, okná na južnej i severnej stene lode, ako aj na východnej stene svätyne.
Koncert sledujeme v širšej, neskôr pristavanej časti lode, kde za nami (na západnej strane) dominuje románska empora. Prístavba vznikla okolo roku 1250 a súvisí zrejme s nástupom Forgáčovcov ako majiteľov Gýmešského panstva. Tento priestor je širší a obsahuje typickú panskú emporu na dvoch pilieroch, ktorá nesie aj teleso veže. Kostol rozšírili na západnej strane napokon aj po roku 1960 predsieňou.
Na celej stavbe je pozoruhodná kombinácia murív. Zatiaľ, čo murivo bežnej hmoty stien je z lomového kameňa, ostenia okien i nárožia, najmä na veži, sú z tehál. Druhá etapa nadstavby veže je už z tehlového muriva kladeného na „románsky spôsob“.
Jedinečným pokladom kostola sv. Juraja sú však fragmenty nástenných malieb na južnej a severnej stene užšej lode. Nedávno začalo ich druhé, dôslednejšie reštaurovanie a pozeráme sa na ich stav po vyčistení. Teda sú „menej výrazné“ a čakajú na citlivú odbornú retuš. Zobrazujú predovšetkým výjavy s úlohou Panny Márie na diele Vykúpenia – mariánsky cyklus. Sú súčasné so stavbou a nemožno vylúčiť, že vznikli už v desaťročiach okolo roku 850. Obrazy s jednotlivými postavami i výjavmi rámujú linky a sú radené v horizontálnych pásoch. Do horného pásu zahrnuli aj otvory troch okien na každej strane. Vzniklo tak pravidelné usporiadanie, ktoré nemá na území dnešného Slovenska obdobu a vypovedá o dôslednom použití vzoru z byzantských i európskych ranostredovekých chrámov. Plocha medzi krajnými oknami a kútmi steny patrila postavám svätcov, zrejme štyrom apoštolom evanjelistom, plocha pod parapetom okien na každej strane šiestim svätcom a dve plochy medzi oknami výjavom so zložitejšou kompozíciou. Práve obrazy horných pásov možno rekonštruovať len približne. Na severnej stene sa zachoval len fragment rámovania a iba štúdiom analógií by bolo možné vytipovať ich obsah. Na južnej stene vidno bosé nohy postáv – zrejme ide o Adama a Evu a Vyhnanie z raja. Ťažisko poznania a zážitku sa zachovalo na strednom páse. Na každej strane sú viac i menej zachované štyri obrazy. Začínajú sa na južnej stene scénou so zoskupením postáv, v ktorých niektorí vedci vidia votívny obraz, iní Zasnúbenie Panny Márie a nemožno vylúčiť ani Obetovanie Izáka. Ďalšie obrazy v tomto páse sú napriek poškodeniam prerazením veľkého okna, zreteľné. Ide o Zvestovanie Panne Márii, Navštívenie Panny Márie a Narodenie Krista.
Na severnej stene tejto časti sa stredný pás začína obrazom Troch kráľov sledujúcich betlehemskú hviezdu. Tu v Kostoľanoch sú však zobrazení ako mudrci. Na ďalšom je Poklona troch mudrcov a potom Útek do Egypta. Štvrtý obraz nie je čitateľný a odborníci predpokladajú, že išlo o Vraždenie neviniatok.
Na dolnej úrovni je pás s medailónmi a v nich hlavy prorokov alebo apoštolov, pripomínajúci koncept nástenných malieb v benediktínskych bazilikách južného Švábska. (Napríklad v benediktínskom kláštornom kostole na polostrove Reichenau na Bodamskom jazere – kostol sv. Juraja, maľby z roku 845).
Na severnej stene svätyne a na časti jej klenby je fragment výjavu Majestas Domini – Kristus v mandorle a po stranách anjeli. Pokračuje tu spodný pás s medailónmi, v ktorých sú hlavy prorokov alebo apoštolov. Na východnej stene sú mladšie stredoveké nástenné maľby.
Vo svätyni je barokový oltár Panny Márie a v jeho strede neskorogotická socha Madony. Tradovalo sa o ňom, že pochádzal z hradu Gýmeš. Dnes vieme, že ho v roku 1713 obnovili (vložili sošku Madony) a uvádza sa vtedy ako nový tu, v kostolianskom kostole. Z Kostolian ho v roku 1910 preniesli do kaplnky kaštieľa v Jelenci a odtiaľ sa vrátil sem.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Anton Sládek
Kostoľany pod Tríbečom 175, 951 77 Kostoľany pod Tribečom
organizátor:
