Palárikovo
Poľovnícky kaštieľ
Dlhý priestor Zlatej sály, v ktorom sa započúvame do koncertu, ukončuje časť pripomínajúca antický chrám, vydelená štvorstĺpovým architrávom a prístennými antickými pilastrami. Tento motív renesančného architekta Andrea Palladia, spolu s rímsami pod stropom a členením stien ďalších sál, salónov a schodísk, vypovedá - spolu s celou formou palárikovského kaštieľa - o vtedy v Európe modernej architektúre neskorého klasicizmu obohateného o program neorenesancie. Súčasná podoba kaštieľa je výsledkom úplnej prestavby majiteľom Alojzom Károlyim v roku 1866. Projektantom bol Mikuláš Ybl, ktorý v priestorovej forme i tvarosloví neskorého klasicizmu použil už niektoré prvky neorenesancie. Azda i preto, že Alojz Károlyi, činný ako diplomat v mnohých európskych metropolách, obdivoval tento smer v Berlíne i Londýne. Známy uhorský architekt Mikuláš Ybl (1814 - 1891) patrí vďaka rôznorodosti a prispôsobivosti svojej tvorby dobe i prostrediu aj dnes k autoritám maďarských architektov i pamiatkárov. V Budapešti sú jeho najznámejšími dielami veľkolepý centrálny dóm Svätého Štefana (1868), dostavba Budínskeho hradu i honosná budova Opery (1879 – 1884). Motív strednej prevýšenej časti so vstupným portikom kaštieľa v Palárikove je najpodobnejší kaštieľu Batthányovcov v Ikervári. Príkladmi jeho diel na Slovensku sú prístavba ku kaštieľom v Stupave a Rudolfa Kubínyiho v Hodejove a unikátna stavba kostola reformovanej cirkvi v Lučenci.História kaštieľa a obce Palárikovo je pravdaže zložitejšia. Na rozdiel od ostatných obcí v tomto regióne, v Palárikove tvoria väčšinu obyvateľov Slováci. Od roku 1725 do roku 1948 sa aj preto volala Slovenský Meder – Tót Megyer. Táto veľká dedina bola totiž po tureckých nájazdoch úplne vyľudnená a v roku 1690, keď bola majetkom moravského grófskeho rodu Kaunitz, ju osídlili kolonisti z Moravy. Títo sa poslovenčili a v národnom duchu ich vzdelával aj kňaz Gabriel Paulík, ktorý tu pôsobil v rokoch 1844 – 1882. Na fare ho pripomína pamätná tabuľa. Zo Slovenského Medera pochádzal aj významný básnik katolíckej moderny a prekladateľ, profesor Karol Strmeň.
O kaštieli vypovedajú ponajprv archívy. Pôvodne pre grófa Kaunitza vypracoval plány zámku a žrebčinca veľký stredoeurópsky architekt Domenico Martinelli. Nevedno, v akom rozsahu ich realizovali, ale vojsko protihabsburského povstania Františka Rákocziho ho v roku 1710 zničilo, ako aj iné časti majetku. Iróniou ďalšieho behu dejín bolo, že Kaunitzovci ho v roku 1730 predali Alexandrovi Károlyimu, bývalému generálovi vojska, ktoré ho pred dvadsiatimi rokmi zničilo. Nová kariéra a s ňou spojená kultúrnosť znamenala pre panstvo v Slovenskom Mederi dobrý prínos. Dali si postaviť už spomenutý nový (súčasný) kaštieľ a pre obec veľký kostol sv. Jána Nepomuckého, svätca, ktorého si ctilo tunajšie obyvateľstvo po predkoch z Moravy. V kostole možno vidieť bohaté barokové vnútorné zariadenie.
V roku 1752 tu Károlyiovci založili povestnú dodnes existujúcu bažantnicu. V parku pri kaštieli – s dnešnou podobou od roku 1871 - stojí unikátna drevená vodárenská veža z roku 1861.
V palárikovskom kaštieli je dnes luxusný hotel a sídlo stálej expozície Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri (C.I.C.), ako aj jej konferenčné centrum. Založili ho dnes žijúci grófi Károlyiovci, predsedníctvo C.I.C., Slovenský poľovnícky zväz a Lesy Slovenskej republiky.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Anton Sládek
