Sereď

Múzeum holokaustu v Seredi vzniklo v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi, ktoré predstavuje autentické miesto viažuce sa k tragickému obdobiu tzv. riešenia židovskej otázky na Slovensku počas druhej svetovej vojny. 
V múzeu sú vystavené dobové dokumenty, fotografie a predmety súvisiace s prenasledovaním Židov na území Slovenska, ktorí sa po prijatí protižidovskej legislatívy stali pre Slovenský štát nepohodlnou záťažou a sociálnym problémom. Hľadali sa spôsoby a metódy, ako hospodársky a spoločensky degradovaných ľudí zaradiť do produktívnej, štátu prospešnej činnosti. Pôvodne malo vzniknúť desať pracovných táborov, ale pre finančnú a časovú náročnosť vznikli len tri: Nováky, Sereď a Vyhne. Už v čase budovania táborov sa však pripravovalo iné radikálne opatrenie tzv. riešenia židovskej otázky – deportácie desiatok tisícov Židov z územia Slovenska.
V pracovných táboroch sa výrobná činnosť realizovala v tzv. podnikoch a pracovných skupinách. Hlavným podnikom a najväčšou dielňou v sereďskom tábore bola stolárska dielňa. Nachádzali sa tam aj ďalšie: hračkárska, betonárska, zámočníctvo, klampiarstvo, sústružníctvo, čalúnnictvo, výroba kufrov, konfekčná dielňa, klobučníctvo, výroba sieťok, chov angorských zajacov, spracovanie angorskej vlny, kožušníctvo, výroba šnúrok, chemotechnika, hodinárstvo, nádennícke práce. 

Tábory strážili príslušníci Hlinkovej gardy. Panoval v nich prísny väzenský režim. Väzni sa stali terčom ponižovania a násilia, fyzického a psychického týrania. Po vypuknutí Slovenského národného povstania tábor v Seredi obsadili nemecké jednotky. Vojaci SS v ňom zaviedli teror, ktorého súčasťou boli aj dlhé nočné pochody väzňov na appellplatzi sprevádzané mučením a vraždami.