Sereď
Múzeum holokaustu
Múzeum holokaustu v Seredi vzniklo v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi, ktoré predstavuje autentické miesto viažuce sa k tragickému obdobiu tzv. riešenia židovskej otázky na Slovensku počas druhej svetovej vojny.
V múzeu sú vystavené dobové dokumenty, fotografie a predmety súvisiace s prenasledovaním Židov na území Slovenska, ktorí sa po prijatí protižidovskej legislatívy stali pre Slovenský štát nepohodlnou záťažou a sociálnym problémom. Hľadali sa spôsoby a metódy, ako hospodársky a spoločensky degradovaných ľudí zaradiť do produktívnej, štátu prospešnej činnosti. Pôvodne malo vzniknúť desať pracovných táborov, ale pre finančnú a časovú náročnosť vznikli len tri: Nováky, Sereď a Vyhne. Už v čase budovania táborov sa však pripravovalo iné radikálne opatrenie tzv. riešenia židovskej otázky – deportácie desiatok tisícov Židov z územia Slovenska.
V pracovných táboroch sa výrobná činnosť realizovala v tzv. podnikoch a pracovných skupinách. Hlavným podnikom a najväčšou dielňou v sereďskom tábore bola stolárska dielňa. Nachádzali sa tam aj ďalšie: hračkárska, betonárska, zámočníctvo, klampiarstvo, sústružníctvo, čalúnnictvo, výroba kufrov, konfekčná dielňa, klobučníctvo, výroba sieťok, chov angorských zajacov, spracovanie angorskej vlny, kožušníctvo, výroba šnúrok, chemotechnika, hodinárstvo, nádennícke práce.
Tábory strážili príslušníci Hlinkovej gardy. Panoval v nich prísny väzenský režim. Väzni sa stali terčom ponižovania a násilia, fyzického a psychického týrania. Po vypuknutí Slovenského národného povstania tábor v Seredi obsadili nemecké jednotky. Vojaci SS v ňom zaviedli teror, ktorého súčasťou boli aj dlhé nočné pochody väzňov na appellplatzi sprevádzané mučením a vraždami.
Táborom prešlo približne 16-tisíc Židov. Posledný transport z koncentračného tábora v Seredi odišiel 31. marca 1945, necelý mesiac pred koncom vojny. „V ten deň bol veľký zhon a Brunner pendloval na svojom aute medzi nádražím a táborom, kým sa mu nepokazil chladič. Po príchode do tábora poslal po mňa, aby som mu ho opravil. Veľavravne na mňa pri tom pozrel a sľúbil, že ma za to odmení. Kým sme to spolu s niekoľkými montérmi opravovali, všimol som si, že prepustil väznených partizánov. Boli to všetko nežidia. Myslel som si, že aj mňa buď prepustí, alebo na mieste zastrelí. Po ukončení opráv podišiel ku mne a povedal: Ty si môžeš vybrať, ktorým vagónom pôjdeš!“ spomína na posledný transport Šmuel Givoni, ktorý bol zároveň posledným deportovaným Židom zo Serede. O deň neskôr, 1. apríla 1945, sovietske vojská oslobodili mesto aj tábor.
Peter Kresánek
Autor perokresby: Igor Cvacho
Autor fotiek: Jakub Kovalík